To znamená, že silikózu zapríčiňujú len čerstvo nalámané častice kremeňa s ostrými hranami.
Karcinogénne pôsobenie azbestu sú asi všetkým známe. Menej známa je však skutočnosť, že ozón, ktorý je spolu s oxidom uhoľnatým súčasťou fotochemického smogu, má podobné pôsobenie na život ako rôzne druhy vysokoenergetického žiarenia (napr. gama a röntegenové žiarenie).Ďaľšiu hrozbu predstavujú mutagénne freóny, toxické olovo z výfukových plynov, zlúčeniny síry spôsobujúce kyslé dažde, zmenšujúca sa ochranná vrstva ozónu a prítomnosť rádioaktívnych častíc v ovzduší.

Znečisťovanie vody:

Znečisťovanie vodných zdrojov je celosvetovým problémom. Týka sa celej hydrosféry, teda všetkých potokov, riek , rybníkov, morí i oceánov sveta. Človek ovplyvňuje vodstvo priamo aj nepriamo. Nepriame ovplyvňovanie sa deje prostredníctvom znečistených zrážok z ovzdušia. O tom sme tu už, myslím, hovorili.
Priamo je hydrosféra ovplyvnená znečisťovaním odpadovými vodami z priemyslu, poľnohospodárstva a ľudských sídel. Druhy a formy znečisťovania vôd sú neobyčajne rozmanité. Každá nová výroba a technologický postup, ktorý je vybudovaný bez uváženia vplyvu na životné prostredie, zvyšuje závažnosť tohto problému.

Jedným z najškodlivejších prispevkov civilizácie v mori je ortuť. Rieky jej dopravia do mora prirodzenou cestou asi 3000 ton ročne. Činnosť človeka, odpadové vody z priemyselných závodov a spaľovaním fosílnych palív zvyšuje toto množstvo na viac ako 10000 ton. Zlúčeniny ortuti podliehajú vo vode rozličným chemickým a biochemickým procesom. Koncentrujú sa v usadeninách, v rastlinstve a vodných živočíchoch. Odtiaľ sa potravinovým reťazcom dostávajú aj do človeka. Ortuť, ktorá sa do tela človeka dostane napr. konzumáciou mäsa z priotrávených rýb, spôsobuje tzv. minamatskú chorobu, nazvanú podľa miesta prvého výskytu (Japonsko). Postihnutí sa na celom tele triasli, mali neprestávajúce kŕče, nemohli ani hovoriť. Zlúčeniny ortute sa totiž veľmi ľahko dostanú do nervových buniek.

Ďaľším obrovským znečisťovateľm morí a oceánov je ropa a jej produkty. Zapríčiňujú hynutie organizmov, čím sa naruší biologická rovnováha v prírode. Liter ropy alebo ropných látok znehodnotí najmenej dva milióny vody. Vytvára na hladine vody film, ktorý zabraňuje prístupu kyslíka do vody. Ak sa ropné nešťastie stane na hladine oceánov, zapríčiní nevyčísliteľné škody, masové hynutie vodných organizmov, znečistenie pobreží atď. Po niekoľkých rokoch sa však ropa z veľkej časti rozloží a stratí. Horšíe je to ale v prípade, keď sa ropa dostane do podzemných vôd. V takejto situácií nenastáva biodegenerácia týchto látok ani po 50 rokoch.