Prokaryotická a eukaryotická bunka

Rozlišujeme 2 organizačné stupne :
1. prokaryotická (baktérie, sinice, archóny) → menšia, jednoduchšia, vývojovo staršia → princíp štruktúry: bunkové povrchy, cytoplazmy, jadro
2. eukaryotická → vývojovo mladšia, väčšia, zložitejšia a má pravé jadro

PROKARYOTICKÁ BUNKA
Bunkové povrchy:
- cytoplazmatická membrána – tvorí povrch každej b., je to biomembrána, tvorí ju fosfolipid. 2-vrstva s ponorenými bielkovinami. Riadi výmenu látok. Obsahuje mnoho enzýmov, preto tu prebiehajú biochem r.(fotosyntéha, dýchanie). - nad CPM je bunk. stena. Tvorí ju peptidoglykán mureín (mech. ochrana). Nad BS môže byť slizovité púzdro.
- cytoplazma tvorí vnútorné prostr.b. Má koloidný charakter. Obsahuje hlavne vodu a bielk. Prebiehajú tu biochem.r. Ribozómy sú drobné zrniečka, na ktorých vznikajú bielkoviny. Sú vytvorené z bielk. a ribozómovej RNA. Bunk. inklúzie – neživé súčasti, hlavne zás. l. (kvapôčky, zrniečka, kryštáliky – napr. síra, polysach., nikdy nie tuky a oleje).
- prokaryotické jadro (nukleoid) – nie je to pravé jadro, nemá jadr. blanu, nemá jadierk. Je to len 1 chromózoj- tvorí ho 1 kruhová DNA. Nemajú žiadne membránové ani fibrilárne organely. Fotosyntetizujúce baktérie a sinice majú vliačeniny, sú to mechúriky – tylakoidy – na nich sú chlorofyly, prebieha tam fotosyntéza. Niektoré baktérie majú bičíky.

EUKARYOTICKÁ BUNKA
Všeob. princíp štruktúry:
- bunk. povrchy - cytoplazma - membrán. organely (jadro)
- fibrilárne organely - bunk. inklúzie

- bunk. povrchy – CPM – má ju každá b. Je to biomembrána. Každá biomembrána je fosfolipid.2-vrstva s ponorenými bielkovinami, sú tu glykolipidy a cholesterol u Ž. Selektívne riadi príjem a výdaj látok. Sú tu bielk. receptory (prijímajú signály/dráždivosť).
- BS – je nad CPM, je to mechanická ochrana ( u húb chitín, u R celulóza). Ž nemajú BS! Niekt. 1-bunk majú schránky (dierkavce). - cytoplazma – tvorí vnút. prostr. b. (cytosol). Má koloidný charakter. Obsajuje vodu a bielk. Prebieha tu výmena látok a E. Sú tu enzýmy. Vnútro b. je rozčlenené biomembránami na funkčné celky. Umožňuje to, že v malom priestore prebieha množstvo rôznych reakcié.
- membránové organely – ich steny tvoria biomembrány, líšia sa bielkovinami.
- pravé eukaryotické jadro – nucleus = karyon – najdôležitejšia stála štruktúra väčšiny b., nositeľ gen. inf. Je to riadiace koordinačné a reprodukčné centrum b. Má jadr. blanu – karyoléma – má póry. Tvoria ju 2 biomembrány. Je nositeľom genet. inf.

Na povrchu jadra je jadrová membrána, vo vnútri je jadierko, hmotu jadra nazývame chromatín (DNA + bielk.), kt. je hlav. zložkou chromozómov. Chromozómy sú dobre viditeľné počas delenia. Jadro nemajú sitkovice a červ. krvinky.
- jadierko (môže ich byť aj viac, nemusí byť len 1) – nie je stála štruktúra jadra. Počas delenia zaniká. Vznikajú v ňom rRNA – prejde do cytoplazmy, spojé sa s bielk. a vzniknu ribozómy – na nich vznikajú ribozómy. Mebránové štruktúry:
- jadro, plastidy, mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, vakuoly, lyzozómy

- plastidy – prítomné iba v R b., v nich sú uložené farbivá, kt. majú význam pri fotosyntéze (chlorofyl – podľa zafarbenie rozlišujeme chloroplasty – fotosynt.- zelené, chromoplasty – oranž., obsahujú kruhové DNA, leukoplasty)
- mitochondrie – energ. centrá b., v nich prebieha oxid. org.l. a uvoľňuje sa E. Sú prítomné vo všetkých eukaryot.b. Od cytoplazmy sú oddelené 2-itou membránou, vnútorná vytvára rebrá – kristy. Zákl. hmota m. sa nazýva matrix, v kt. sa nachádza DNA, kt. umožňuje tvoriť vlastné bielk.
- endopl. retikulum – sústava vnútrobunk. kanálikov, na kt. sa nachádzajú zrniečka – ribozómy, tu prebiaha syntéza bielk., E.R. je syntetickým centrom b. Zabezpečuje aj vnútrobunk.a medzib. transport l. Môžme ho pozorovať elektrón. mikroskopom. Ribozómy – tvorí ich RNA a bielk., prebieha tu syntéza bielk. Môže byť hladké (tvorba lipidov a D-vit., na tvorbu organelov) a drsné (tvorba bielk.).
- Golgiho aparát – je membrán. súčasťou R aj Ž b., funkcia syntetická, tvoria sa tu enzýmy a prebieha úprava l. – sekrečná/vyl. f. Je to systém kanálikov a mechúrikov.
- vakuoly – typické pre R b., vyplnené bunk, šťavou, kt. obsahuje rôzne l. – zásobné aj nepotrebné. Prebieha tam aj rozklad l. Mnohobunk. Ž nemajú vakuoly. Prvoky (1-bunk.) majú tráviace, pulzujúce a vylučovacie vakuoly.

Fibrilárne/vláknité organely
-nemajú membrán. štruktúru, tvoria ich bielk. vlákna. Vytvárajú cytoskelet, je to dynamická kostra b. Funkcie:
1. mechanická – určuje tvar b.
2. podporná – zabezpečuje rozmiestnenie orgánu
3. pohybová – zabezpečuje všetky formy pohybu v bunke a bunky
Cytoskelet:
- mikrofilamenty – kontraktilné/sťahujúce vlákna, zabezpečujú pohyb cytoplazmy, organel a celej b. – meňavkovitý pohyb, najviac ich je v sval. b.
- mikrotubuly – kontraktilné rúrky, obsaujú globulárne bielk., nachádzajú sa hlaven pod povrchom b., tvoria mitotický aparát – slúži na rovnomerné rozdelenie chromozómov počas bunk.

delenia, tovria aj vlákna deliaceho vretienka a centrioly, sú súčasťou bičíkov a riasiniek.
Mitotický aparát – tvoria ho mikrotub., slúži na rovnomerné rozdelenie chrom. počas delenia b., vlákna del. vretienka – centrioly
-intermediár. filamenty – nie sú kontraktil, zpevňujúca f.
Chromozómy – vnútor. hmota chromatín, chromoz. sú skrátené a špiraliz., viditeľné počas delenia b., zdvojený chr. je pozdĺžne rozdelený na 2 chromatídy.

R bunka
- BS – inkrustovaná (anorg. l.)
– impregnovaná (org.l.)
- vakuola, dospelé 1 veľkú, mladé, veľa vakuol, aj lyzické enzýmy
- plastidy, škrob (olej, bielkovina)
Huba
- BS – chitín, vakuola,
- nemajú chloroplasty, glykogén, olej
Ž bunka
- protoplast bez BS, môže mať schránku (dierkavce, mrežovce)
- u mnohobunkovcov neobsahujú vakuoly
Bunky prvokov majä vakuoly, tráviace, pulzujúce, lyzozómy, neobsahujú plastidy; olej, glykogén, tuk.