Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Orol skalný (SOČ)
Dátum pridania: | 17.01.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | mahomo | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 730 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 13.2 |
Priemerná známka: | 2.99 | Rýchle čítanie: | 22m 0s |
Pomalé čítanie: | 33m 0s |
Na nej je umiestnení vysoký hrebeň hrudnej kosti, ktorý slúži k upínaniu mohutných letových svalov- tento hrebeň u nelietavého vtáka chýba.
Pletenec hrudnej končatiny je vpredu veľmi silný, nachádza sa tu tiež aj pár tenkých lopatiek. Tie sú pripojené k chrbtici a k rebrám pomocou krátkych silných väzov. Lopatky sa pripájajú k páru krkavčích kostí (korakoidálných). Krídla sú kĺbovo uložené v kĺbových jamkách, ktoré sa nachádzajú medzi lopatkami a krkavčími kosťami.
K lopatkám na prednej strane hrudníka sú tiež pripojené dve kostené manžety, ktorých spodné konce sú zrastené a tvoria kosť tvaru V, nazývame ju furkula alebo vidlica. Jej usporiadanie zabraňuje rozdrveniu trupu mohutnými svalmi, prostredníctvom ktorých vtáky mávajú krídlami.
Pletenec panvovej končatiny:
Chrbtica je vzadu pripojená k veľkému panvovému pletencu, ku ktorému sú pripojené nohy. Toto spojenie je dostatočne silné, aby vydržalo náraz pri pristátí, a poskytuje široký povrch pre pripojenie svalov nôh. Chvostová chrbtica je skrátená a zrastená, takže chvostové perá vyrastajú viac menej z jedného miesta. To umožňuje čo najúčinnejšie ovládanie chvosta, ktorý sa využíva pre riadenie letu. Strany „koša“ tvoria rebrá, ktoré sú navrchu prirastené k chrbtici a naspodku k hrudnej kosti. Na rebrách sú hákovité výbežky smerujúce dozadu, ktoré sa latinsky volajú processus uncinatus. Tieto hákovité výbežky sa vyskytujú len u vtákov. Navzájom sa prekrývajú a k rebrám sú pripojené až za väzy, takže vytvárajú silnú štruktúru podobnú košu. Usporiadanie spolu s veľkou hrudnou kosťou chráni vnútorné orgány pred poškodením. U vtákov, ktoré sa hlboko potápajú (napr. alky), sú hákovité výbežky veľmi dlhé a prekrývajú ďalšie dve rebrá, čím chránia telo pred tlakom vody vo veľkých hĺbkach. Aj keď je kostra vtákov veľmi silná, je pozoruhodne ľahká. U väčšiny druhov váži len polovicu alebo tretinu váhy peria. Pretože sú niektoré kosti zrastené, nieje potrebné väzivo a svaly, ktoré by ich navzájom spájali. U vtákov sa nevyskytujú ťažké čeľuste a zuby ako u ostatných stavovcov. Dlhý kostnatý chvost je značne skrátený a krídla a nohy majú menej kostí než končatiny ostatných stavovcov. Zato krk vtákov tvorí časť kostry , ktorá je veľmi pohyblivá. Skladá sa z mnohých stavcov: od 13 stavcov u niektorých druhov spevavých vtákov až po 25 stavcov u labutí. Lebka je pripojená k najvyššiemu stavcu pomocou kĺbového spojenia tvoreného guľou a jamkou, takže vtáky majú hlavu oveľa pohyblivejšiu ako savci. Vtáky tak môžu maximálne otáčať a ohýbať hlavu a krk pri kŕmení a pri čistení perí. Vďaka tomu sú vtáky schopní panoramatického videnia.
Prispôsobené končatiny:
Predné končatiny vtáka sú značne prispôsobené tvaru krídla.
Zdroje: Svet živočíšnej ríše / encyklopédia, Vtáky Slovenska 1 / Oskár Ferienc, Svět poznání / encyklopédia, Naše vtáky / F. Viček – J. Švec, Kapesní atlas ptáku / M. Bouchner, Světem zvířat / Hanzák, Hudec, Zivot zvierat / A. E. Brehm