Aj keď kosti hornej časti paže ( humerus) a dolnej časti paže ( radius a ulna) sú zrovnateľné s našimi, kosti ruky sú značne pozmenené tak, aby tvorili vonkajšiu časť krídla. Pôvodných päť prstov sa zmenšilo na tri, dva z nich sú pritom veľmi malé. Keďže sa mohutné letové svaly nachádzajú blízko ťažiska vtáka priamo pod krídlami, nemá vták vo vzduchu problémy s rovnováhou. Jeho nohy sú však umiestnené vzadu za ťažiskom. Stehenná kosť ( femur) je u vtákov na rozdiel od kosti stehennej u človeka alebo ostatných savcov schovaná pod perím po strane tela vtáka a je k nemu pripojená svalom. To znamená, že kolenný kĺb na spodnej časti stehennej kosti je omnoho bližšie k ťažisku, čo umožňuje vtákov udržať si rovnováhu. Kolenný kĺb má podobnú funkciu ako náš bedrový kĺb.
Dve časti nohy vtáka, ktoré sú viditeľné, nie sú podobné našim nohám. Horná časť, ktorá vyzerá ako naše stehno, je v skutočnosti tvorená zrastenými holennými kosťami a dolná časť je zo zrastených kostí dolnej nohy a horného chodidla. Kĺb, ktorý sa nachádza v polovici vzdialenosti medzi oboma časťami a ktorý vyzerá ako naše koleno, len obrátené na opačnú stranu je zhruba podobný nášmu kotníku.
Vtáky chodia po prstoch. Nikdy nemajú viac ako štyri prsty ( o piaty prst prišli vtáky v štádiu svojho vývoja). Niektoré druhy majú tri prsty. Pštros, ktorý nelieta, má len dva. Každý prst je zakončený pazúrom. Štruktúra nôh sa u rôznych skupín značne líši podľa štýlu života. Typy nôh (po riadkoch): potáplice, potápacích a plávacích kačíc, kormorána, čajky, čoríka, kalužiaka, bociana, plameniaka, dravca, ďatľa, dážďovníka a trsteniarika.

Lietanie a perie:

Vtáky majú mohutné letové svaly, ktoré poskytujú silu potrebnú k mávaniu krídel. Tieto svaly tvoria 15 – 20 percent ich celkovej váhy. Na každej strane hrebeňa prsnej kosti sa nachádza pár letových svalov. Veľké vonkajšie svaly sa zmršťujú a mohutným úderom pohybujú krídlom smerom dole, potom oveľa menšie vnútorné svaly, ktoré využívajú svoje šľachy ako povrazy, krídlo nadvihujú.
Krídla sa nepohybujú jednoducho hore a dolu, ale opisujú temer dráhu osmičky a pripomínajú veslovanie. Sekundárne perá, ktoré vyrastajú z „dolnej končatiny“, udržujú vtáka vo vzduchu tým, že vytvárajú zdvih. Primárne perá, ktoré vyrastajú z „ruky“, zaisťujú ťah dopredu, pretože sa pri pohybe smerom dole stáčajú a zarezávajú do vzduchu ako vrtule, vďaka čomu letí vták dopredu.