Súčasne zakrivený prierez krídla vytvára vztlak, a tak udržuje vtáka vo vzduchu, pretože vzduch sa pohybuje rýchlejšie nad horným povrchom krídla ako pod krídlom, a tým vytvára sanie smerom hore.
V pomalom lete je tento účinok znížený a vták ho vyrovnáva tým, že otvára miniatúrne tzv. „nepravé krídlo“- alulu, ktorá sa skladá z niekoľko pier pripojených k skráteným prstom v ohybe krídla. Všetky tieto zložité pohyby vták robí automaticky, a to s rýchlosťou a s presnosťou.
Perie, charakteristická zvláštnosť vtákov, je z keratínu, podobne ako vlasy alebo nechty u ľudí. Nové perá vyrastajú pod starými a približne raz za rok staré perá vták vymieňa. Tento jav nazývame pŕchnutím (ekdysis). Okrem tohto celkového pŕchnutia mnohé druhy pŕchnu ešte raz alebo aj dva razy. Niektoré druhy vtákov sú na jar pestrejšie zafarbené ako v jeseni. Toto môže byť vyvolané buď pôsobením pigmentu, ako je melanín- je zodpovedný za čierne a hnedé operenie, iné farby vytvárajú karotenoidy, ktoré produkujú červené a oranžové odtiene. Na normálnom pere rozoznávame kostrnku čiže os (rhachis), z ktorej na dve strany pod ostrým uhlom čnejú perúnky a tie sú dvojstranne sperené. Nesú lúčiky, ktoré sú na konci sčasti zahnuté nadol a zakvačia sa ako „ háčiky“ za lúčiky najbližšej perútky. Tým dostáva z perútok a lúčikov sa skladajúca
„zástavica“ pevnosť a súdržnosť. Zástavica tvorí takmer nepriedušnú, veľmi pružnú plochu, ktorá je pevne spojená najmä na veľkých lietacích perách. Na krycích perách, ktoré nie sú vystavené odporu vzduchu a len chránia telo, súdržnosť zástavice je slabšia. Kostrnka, ktorá nesie zástavicu, má naspodku duté brko, obsahujúce tzv.dušu. Brko je voľne spojené s kožou. Pokračovaním brka je kostrnka, na jej spodnej strane sa tiahne brázda. Na rozhraní medzi brkom a plnou kostrnkou býva veľmi často obyčajne slabšie vyvinuté vedľajšie pierko. (príloha 1.)

Tráviace ústroje:

Vtákov sú rozčlenené na viac častí. Potrava v celku prechádza pažerákom do hrvoľa- rozšíreniny pažeráka. V hrvoli zmäkne a až potom prechádza do žalúdka, ktorý je dvojdielny: žľaznatý je menší a potrava sa v ňom rozkladá chemicky, svalnatý je oveľa väčší a potravu spracúva mechanicky. V tejto časti žalúdka sú drobné kamienky, ktoré pomáhajú pri drvení potravy. Zo žalúdka sa potrava dostáva do prvej časti čreva- do dvanástnika –kde ústia dve veľké žľazy: slinivka brušná a pečeň. Pôsobením týchto žliaz sa štiepia výživné látky na jednoduché zložky, ktoré sa vstrebávajú v ďalšej časti tenkého čreva. Nestrávené prechádzajú z čreva do kloaky.
Čas trávenia potravy je u vtákov rozmanitý. Najrýchlejšie trávia vtáky, ktoré sa živia plodmi (napr. škorec strávi potravu už za 15 minút).