Dlhšie trávia hmyzožravé a najdlhšie zrnožravé vtáky, ktorým to trvá pol dňa i viac.
Kvantita potravy je nepriamo úmerná veľkosti vtákov. Malé vtáky spotrebujú viac živín ako veľké. Hľadanie potravy zaberie najviac času menším vtákom. Nepriaznivé počasie, krátky deň v zime a podobne, sú pre ne najhoršie, lebo im znemožňujú nazbierať si dostatok potravy, a preto ich v takýchto nepriaznivých dňoch aj najviac hynie. Cievna a nervová sústava:

Dokonalá je aj cievna sústava. Jej centrom je pomerne veľké srdce, ktoré sa svojou stavbou podobá srdcu cicavcov. Tep srdca vtákov je oveľa rýchlejší ako tep srdca človeka. U spevavcov je to za minútu až vyše 400 tepov, kým u človeka 72.
Aj teplotu tela majú vtáky vyššiu ako človek; u väčšiny z nich sa pohybuje okolo 40°C. Pohyblivosť i väčšia telesná teplota zapríčiňujú, že vtáky prijímajú relatívne viac potravy ako cicavce. Nervovú sústavu majú vtáky oveľa dokonalejšiu ako plazy. Súvisí to so zložitejšími medzidruhovými, vnútrodruhovými vzťahmi a vzťahmi k prostrediu, ktoré si vyžadujú pomerne zložité reakcie. Činnosť vtákov usmerňujú aj inštinkty. Mozog majú väčší ako plazy, vyniká najmä predný mozog a mozoček, ktorý koordinuje zložité pohyby pri lietaní. Vtáky majú vyvinuté mnohé inštinkty. Sú to rozličné vrodené čiže nepodmienené reflexy, podľa ktorých sa vtáky správajú. Je to napríklad sťahovavý pud, stavba hniezda, starostlivosť o mláďatá a iné. Zmyslové orgány majú vtáky dobre vyvinuté. Medzi najdokonalejšie patrí zrak. Dokonalú stavbu zmyslových orgánov si vyžiadal rýchli pohyb: zo všetkých stavovcov sa pohybujú najrýchlejšie. Preto majú mimoriadne bystrý zrak najmä tie vtáky, ktoré lovia pohyblivú korisť (lastovička, dažďovník a iné). Rozmnožovanie vtákov:

Nakoľko sa vtáky vyvinuli z plazov, ktorý kladú vajíčka, všetky vtáky znášajú vajíčka. Vtáky znášajú vajíčka postupne jeden po druhom a nie naraz, čím udržujú na minime svoju nadbytočnú váhu. Rozmnožovacie ústroje a najmä páriace orgány sú obyčajne slabo vyvinuté. Veľkosť semenníkov sa mení podľa ročných období. Samce niektorých vtákov majú páriaci úd (penis) so žliabkom na vrchnej strane na stečenie semena. Dospelým samiciam viac- menej zakrpatejú pohlavné ústroje na pravej strane, najmä vajcovod, ba na tej strane väčšinou vôbec chýbajú. Vajcia vznikajú v strapcovitom vaječníku. Vajce priberá vo vajcovode obaly, a to bielok, tenučkú blanu a vápenitú škrupinku. Škrupinka je pórovitá, aby sa mohol dostať vzduch do vnútra vajíčka, teda až k zárodku, ktorý sa po zahrievaní vyvinie z oplodneného vajíčka.