O alergii sa začalo diskutovať od začiatku minulého storočia, keď viedenský lekár Pirquet použil tento termín v roku 1906 (vychádzal z gréckych slov allo – pozmenený a ergos – akcia, reakcia) na označenie zmenenej reaktivity organizmu voči cudzorodým látkam. Okrem klinického chápania alergie objavuje sa tu i experimentálna etapa pre objasnenie alergických prejavov. V roku 1902 Richet a Portier opísali fenomén anafylaxie. Títo autori študovali toxické pôsobenie mŕtvych morských živočíchov aktínií v experimente. Zistili, že u psov, ktorí prežili po nižšej dávke toxickej látky z týchto živočíchov, po určitom intervale, druhá dávka, podstatne nižšia ako prvá, spôsobovala smrteľný šok. Túto reakciu nazvali anafylaxia. Po klinickom a experimentálnom období chápania alergie prišla imunologická etapa vysvetľovania týchto dejov a jednoznačne sa ukázalo, že alergia sa spája s porušenou funkciou imunitného systému organizmu. Termín alergia u Pirqueta neznamenal označenie imunopatologického vzťahu, ale len označenie zmenenej reaktivity organizmu po kontakte s alergénmi. Preto sa ešte dnes alergia odvodzuje od zmenenej reaktivity organizmu. Reaktivita organizmu sa totiž pokladá za dynamickú vlastnosť a organizmus odpovie na rôzne impulzy premenlivou reakciou, ktorá závisí od jeho celkovej konštitúcie (rast, výživa a pod.). .