Meditátory včasných alergických reakcií

Po reakcii antigénu (alergénu) s protilátkami na povrchu mastocytov alebo iných buniek sa uvoľňujú do prostredia farmakologicky účinné látky, tzv. mediátory. Po uvoľnení pôsobia iba niekoľko minút, pretože ich určité zložky v organizme inaktivujú a deštruujú. V produkcii mediátorov i vo vnímavosti cieľových buniek sa uplatňuje druhová závislosť. Mediátory sa delia na primárne, ktoré sa uvoľňujú z granúl a membrán produkujúcich buniek, a sekundárne, ktoré vznikajú sekundárne v dôsledku aktivity spúšťacích mechanizmov.
Hlavné mediátory:
a) histamín - vzniká dekarboxyláciou histidínu a uvoľňuje sa z granúl mastocytov; patrí medzi značne farmakologicky aktívne látky; ovplyvňuje
predovšetkým receptory H1 a H2; pôsobením sa H1 receptor histamín navodí kontrakciu hladkej svaloviny hlavne bronchou a maternice, zvyšuje cievnu permeabilitu a zvyšuje sekréciu slizničných buniek; ovplyvnenie H2 receptorov sa spája so zvýšenou produkciou žalúdočnej šťavy
b) serotín (5 - hydroxytryptamín) – vzniká dekarboxyláciou triptofanu po zavedení -OH skupiny do indolového jadra; spôsobuje rýchlu kontrakciu u niektorých hladkých svalov a zvyšuje permeabilitu kapilár hlavne u hlodavcov
c) chemotaktický faktor pre eozinofily (ECF – A Eosinophil Chemotactic Factor of Anaphylaxis) – je to kyslý peptid, ktorý priťahuje eozinofily do miesta reakcie; eozinofily majú významnú úlohu pri inaktivácii niektorých biologicky aktívnych látok
d) chemotaktický faktor pre neutrofily (NCF - A) - je tiež peptid a priťahuje po uvoľnení neutrofily
e) heparín – proteoglykán, uvoľňuje sa pri anafylaxii
f) chymáza – proteolytický enzým
g) SRS – A (Slow Reacting Substance of Anayphylaxis – pomaly reagujúca látka anafylaxie) – má význam pre celkový obraz anafylaktickej reakcie; jeho aktivitu podmieňujú leukotrieny (C4, D4 a E4), ktoré vznikli z arachidonovej kyseliny; vzniká ako dôsledok biochemických reakcií pri styku antigénu s protilátkami.

h) kiníny – nepatria medzi primárne mediátory, ale prispievajú ku klinickému obrazu; najväčšiu úlohu hrá bradykinín (funkcia - kontrakcia hladkého svalstva bronchov, zvyšuje permeabilnosť ciev)
i) faktor aktivujúci trombocyty (PAF – Platelet Activating Factor) – spôsobuje agregáciu, aktiváciu trombocytov a uvoľnenie serotínu
j) prostaglandíny – tvoria širokú skupiny biologicky aktívnych látok; niektoré spôsobujú kontrakciu hladkého svalstva (prostaglandín F2), kým iné majú antagonistický účinok (prostaglandín E) a niektoré sú silne chemotaktické; vznikajú z arachidonovej kyseliny



Alergické reakcie bunkového typu (oneskorený typ)

Tieto reakcie majú rôzne názvy: oneskorený typ alergických reakcií, tuberkulínová precitlivelosť, bakteriálna alebo infekčná alergia a tkanivová alergia. I keď sú názvy rôzne, tento typ alergických reakcií má spoločný biologický základ a líši sa od alergických reakcií včasného typu takýmito znakmi:
- lokálna alebo generalizovaná reakcia sa pri týchto typoch alergie po kontakte organizmu s alergénom vyvíja oneskorene, t.j. za niekoľko hodín (12 – 48 hodín)
- pri oneskorenej precitlivelosti organizmu na styk s antogénom nereaguje kontrakciou hladkého svalstva
- pasívny prenos bunkovej alergie sa ťažšie realizuje ako pri včasných typoch alergických reakcií a možno ho uskutočniť len prenesením buniek lymfoidného tkaniva (T - lymfocyty)
Oneskorený typ alergických reakcií vzniká vtedy, ak je antigénom mŕtvy, živý alebo oslabený mikrób , prípadne ak vpravíme do organizmu oba produkty mikróbneho tela. Bunkový typ alergie sa vyvíja pri niektorých infekčných, hlavne chronických ochoreniach zapríčinených intracelulárne parazitujúcimi mikróbmi; najznámejší je tzv. tuberkulínový typ precitlivelosti, zisťovaný pri TBC.
Pri reakciách oneskoreného typu alergie ide o špecifické imunologické procesy ako dôsledok styku antigénu so senzibilizovanými bunkami. Reakcia prebieha tiež dvojfázovo: prvá fáza je špecifická a ide o stretnutie antigénu so senzibilizovanými bunkami; druhá fáza vzniká ako následok prvej fázy a má nešpecifický charakter, pričom sa uvoľňujú mediátory, ktoré patria medzi lymfokíny. Na koži sa často manifestuje tento typ precitlivelosti ako kontaktná dermatitída, a to po kontakte organizmu s jednoduchými chemickými látkami.