Nižšie rastliny - Riasy
Riasy sú najrozšírenejšou skupinou nižších rastlín. Počas fylogenézy ich stielka dosiahla rôzne stupne zložitosti. Najjednoduchší typ stielky majú jednobunkové riasy, ktorých telo – jedna bunka, môže byť:
1. nepohyblivá => typ stielky: nepohyblivý bunkový=kokálny (napr. chlorela)
2. pohyblivá – pomocou bičíkov alebo panôžok => typ stielky:
bičíkatý=monádoidný (napr. eugléna zelená)
meňavkovitý=améboidný
Zložitejší typ stielky majú mnohobunkové riasy, ktorých telo tvoria jednoduché alebo rozkonárené vlákna. - najčastejší typ stielky je vláknitý=trichálny (napr. chetofóra)
- špecifický typ stielky je rúrkovitý=sifonálny typ (napr. halimeda)
- sifonokládiový typ stielky – predstavuje mnohobunková vláknitá stielka, ktorej bunky sú viacjadrové (napr. žabí vlas)
- mnohobunkové stielky - pletivový typ – môžu byť rozlíšené na pakorienky=rhizoidy
pabyľku=cauloid
palístky=fyloidy
Rozmnožovanie:
nepohlavne - mitózou (jednobunkové)
- tvorbou výtrusov- spór
- vegetatívne úlomkami a rôznymi časťami stielky
pohlavne - spývaním gamét (kopuláciou)
- izogamia = splývanie 2 pohyblivých gamét rovnakého tvaru a veľkosti
- anizogamia = -----------II----------- rôzneho tvaru a veľkosti
- oogamia = splývanie väčšej nepohyblivej gaméty a mensej pohyblivej
Pre riasy je charakteristické striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie - rodozmena :
rovnakotvará(izomorfná) – obidve gen. (gametofyt a sporofyt) sú morfologicky rovnaké rôznotvará(heteromorfná) – ak sú rôzne (morfologicky aj fyziologicky)
Systém rias:
rozdeľujeme na oddelenia :
1. oddelenie: červené riasy (Rhodopyta) = ČERVENÁ VÝVOJOVA LÍNIA (chlorofyl a+d)
2. oddelenie: rôznobičíkaté riasy (Heterokontophyta) = HNEDÁ VÝVOJOVÁ LÍNIA (chlorofyl a+c)
3. oddelenie: červenoočká (Euglenophyta) = HNEDÁ VÝVOJOVÁ LÍNIA (chlorofyl a+c)
4.
oddelenie: kryptomonády (Cryptophyta) = ZELENÁ VÝVOJOVÁ LÍNIA (chlorofyl a+b)
5. oddelenie: panciernatky (Dinophyta)
6. oddelenie: zelené riasy (Chlorophyta)
1. Oddelenie: červené riasy
- charaktrizuje ich červené farbivo - fykoerytrín, ktorý sfarbuje ich stielky do červena al. červenohneda
- chloroplasty obsahujú iba chlorofyl a niektoré aj chlorofyl d
- pri fotosyntéze nevzniká škrob
- rozmnožovanie:
pohlavné - pri vyšších zástupcoch, je zložitý, spojený s rodozmenou
nepohlavné - spórami
- žijú hl. v moriach–pokrývajú pobrežia ale aj v hĺbke do 100m, menej v sladkých vodách–v čistých, pramenistých (napr. žabie semä)
- telo tvoria mnohobunkové vláknité alebo pletivové stielky
- produkt z červených rias=agar–na výrobu tuhých živných pôd (používané v mikrológii na kultiváciu mikroorg.) a v potravinársve slúži na výrobu želatiny
2. Oddelenie: rôznobičíkaté riasy
- majú pohyblivé, bičíkaté bunky s dvoma nerovnako dlhými bičíkmi (dlhší bičík je plávajúci, kratší je dozadu ohnutý)
- chloroplasty obsahujú chlorofyl a, chlorofyl c a hnedé farbivo fukoxantín
- najjednoduchšia stielka je jednobunková - môže byť: pohyblivá alebo nepohyblivá
- mnohobunkové makroskopické stielky sú voľne viditeľnéa môžu byť až niekoľko desiatok metrov dlhé – často majú stielku rozlíšenú
- sú sladkovodné aj morské
- do oddelenia patrí niekoľko tried, z ktorých najvýznamnejšie sú:
1.trieda: rozsievky(Bacillariophyceae)
2.trieda: hnedé riasy – chaluhy(Phaeophyceae)
1. Trieda: rozsievky
- sú to mikroskopické jednobunkové riasy, žijúce jednotlivo al. v kolóniach
- majú pevnú ozdobnú bunkovú stenu – je inkrustovaná hydratovaným SiO2 a tvorí schránku => sú rozmanité:
- lúčovité majú kruhovitý tvar
- perovité sú tyčinkovité, člnkovité alebo oválne
- pospájané slizom vytvárajú vláknité, hviezdicovité útvary
- rozmnožovanie: hlavne nepohlavné – pozdĺžnym rozdelením materskej bunky -> zmenšovanie schránky, keď sú min. veľké tvoria spóry
- najrozšírenejšia skupina rias – žijú v sladkých vodách, moriach, v pôdach, .. - vo vodách sú producenrmi organickej hmoty, uplatňujú sa pri hodnotení kvality vody
- fosílne usadeniny ich schránok vytvárajú horninu diatomit
2. Trieda: hnedé riasy - chaluhy
- majú mnohobunkové stielky, väčšinou makroskopické, dlhé až niekoľko metrov zo zložitou stavbou pletivovej stielky (rozlíšenej)
- sú to hl.
morské riasy
- využitie: ako hnojivo, palivo, na výrobu sódy, jódu a potaše (K2CO3), na prípravu jedál (Čína, Jap.)
- medzi najrozšírenejšie patrí chaluha sargasová – v Sargasovom mori
Oddelenia: červenoočká , krypyomonády, panciernatky
- sú jednobunkové mikroskopické org. aktívne sa pohybujúce 1 alebo 2 bičíkmi
- takmer vo všetkých typoch vodných biotopov
- sú významnou zložkou morského i sladkovodného planktónu
- patria k najstarším organizmom na Zemi, sú súčasťou rastl. aj živ. systémov
3. Oddelenie: červenoočká – euglény
- pomerne veľké jednobunkové bičíkavce
- ich telo obklopuje tuhá alebo pružná pelikula, ktorá umožňuje ich premenlivý tvar tela
- niektoré majú schránky a 1 alebo 2 bičíky (uložené vo fľaškovitom útvare)
- charakteristická je červená očná škvrna (stigma), ktorá leží v cytoplazme - tvoria ju olejové kvapky s karotenoidmi
- rozmnožovanie: hl.pozdĺžnym delením
- medzi najrozšírenejšie patrí eugléna zelená
4. Oddelenie: Kryptomonády
- majú nesúmerné, sploštené bunky s 2 nerovnakodlhými bičíkmi
- u nás sa najčastejšie vyskytuje kryptomonádka
5. Oddelnie: Panciernatky
- jednobunkové, s 2 nerovnakodlhými bičíkmi, ktorých bunky pokrýva bunková stena, ktorá keď je hrubá tvorí pancier
- sú najmä morské, menej vo vodných nádržiach napr. rožovka
6. Oddelenie: zelené riasy
- veľmi rozšírené, najbohatšia skupina rias
- sú východiskovým bodom vývojovej línie zelených rastlín
- ich chloroplasty obsahujú chlorofyl a, chlorofyl b, betakarotén a xantofyly
- najdôležitejšou zásobnou látkou je škrob, BS – je celulózová a viacvrstvová
- podľa stavby stielky a spôsobu rozmnožovania sa delia na:
1.trieda: vlastné zelené riasy (Chlorophyceae)
2.trieda: spájavky (Conjugatophyceae)
3.trieda: chary (Charophyceae)
1.Trieda: vlastné zelené riasy
- všetky typy mikroskopickej jednobunkovej stielky (okrem améboidnej) a základné typy mnohobunkovej stielky
- majú 2 al. 4 bičíky, rozmnožujú sa všetkými spôsobmi typickými pre riasy
- obývajú všetky vodné biotopy, sú hlavnými producentmi org. hmoty vo vodách v lete
- zelené bičíkavce (monádoidna stielka) žijú jednotlivo (napr. kartéria), v kolóniach (váľač), alebo v cenóbiach (pandorína) (cenóbia = kolóniam podobné útvary s väčším počtom buniek)
- bunkové zelené r.(kokálna s.) žijú jednotlivo, v kolúniach (napr. chlorela) al. v cenóbiach (napr. scenedesmus)
- vláknité zelené r.(trichálna stielka) vytvárajú jednoduché al. rozkonárené vlákna (napr. riasa chetofóra al. morský šalát)
- rúrkovité zelené r.
(sifonálna stielka) sú prevažne makroskopickémorské riasy (napr. halimeda)
- sifonokládiové zelené r. (stielku tvorí rozkonárené al. nerozkonárené vlákno), prichytené o podklad (napr. žabí vlas)
2.Trieda: spájavky
- sú jednobunkové al. vláknité riasy
- BS je celistvá – nedelená (napr. riasa závitnicovka) al. rozdelená na 2 al. viac častí (napr. Cosmarium)
- zvláštny typ pohl. rozmnožovania, kt. prebieha spájaním – konjugáciou protoplastou 2 vegetatívnych buniek
- v sladkých vodách, v moriach sa nevyskytujú
3.Trieda: chary
- makroskopické so vzpriamenou stielkou (môžu mať až 1m), stielka je pletivová – delená na dlhé články medziuzly a krátke uzly, na kt. vyrastá praslen palístkov - pripomínajú prasličky
- napr. chara obyčajná
Význam rias:
- vo vode sú najvýznamnejšími producentmi biomasy a kyslíka
- význam pre človeka je väčšinou nepriamy
- sladkovodné sú mikroskopické a sú dôležité zložky fytoplanktónu, ale pri premnožení môžu negatívne ovplyvniť kvalitu vody v nádržiach
- morské sú väčšie a využívajú sa ako potravina a krmivo pre živ. + v medicíne, farmaceutickom, textilnom a potr. priemysle + používajú sa na výrobu jódu, farieb, papiera, agaru.
Zdroje:
Biológia 3 pre stredné školy a gymnázia -
|