Asi vo veku jedného roka vychádzajú mláďatá po prvýkrát samy na lov, aby si zároveň overili techniku, ktorú sa naučili od svojej matky.

Potrava a lov :
- aj napriek svojej veľkej sile a čulým zmyslom musí tiger na love stráviť dlhé hodiny, úspešnosť jednotlivých pokusov uloviť korisť býva spravidla asi v pomere 1 : 10. Tiger sa za svojou korisťou plazí desať až dvadsaťpäť metrov. Jeho plazenie má špecifickú podobu – tiger sa v chrbte prepadá, zatiaľ čo zadné nohy zostávajú pevne na zemi.
Malé zvieratá usmrcuje prehryznutím hrdla, väčšie najprv strhne k zemi a potom prehryzne tepny v oblasti šije. Pri chybnom alebo neúspešnom zásahu tiger ustupuje do vzdialenosti asi dvesto metrov. V takom prípade útok zopakuje iba výnimočne. Korisť po usmrtení zatiahne do úkrytu, kde ju potom žerie, pije vodu a usína. Zvyšky koristi ešte pred usnutím dôkladne ukryje. Tiger, podobne ako ostatné veľké mačkovité šelmy, žerie potravu v polohe ležmo. Tiger sa špecializuje na lov veľkých kopytníkov, v prípade núdze žerie i ryby, žaby, korytnačky, vtáky, myši a občas plody.

Zvláštne prispôsobenie :
- zimná srsť tigra usurijského má žltkastú farbu, na rozdiel od srsti letnej, ktorá býva zafarbená červenooranžovo. Odtieň bielej srsti dobre splýva so snehom pokrytou tajgou.
Keďže tiger usurijský prežíva v extrémnych teplotách až okolo-45 stupňov C, jeho srsť je dlhšia a hustejšia, než srsť tigrov, žijúcich v teplejších oblastiach. Tiger usurijský je zároveň jediným tigrom, ktorého v oblasti slabín a brucha chráni pred ľadovým vetrom a nízkymi teplotami asi 5 cm hrubá tuková vrstva. Jeho lebka je v porovnaní s lebkou leva kratšia v tvárovej časti, oproti tomu však mohutnejšia v časti nostrálnej.