Krv je životne dôležitým médiom. Tak ako všetky ostatné tekutiny, aj krv nadobúda tvar, aký má nádoba, v ktorej sa nachádza. V našom prípade – podobu ľudského tela, resp. jeho obehového systému. Krv má niekoľko charakteristík – farbu (rôzne odtiene červenej), objem, „vôňu“, presne určené chemické zloženie, ktoré sa však mení z minúty na minútu a závisí od mnohých faktorov. Organizmus zdravého dospelého človeka má v sebe asi 5,5 litra krvi, čo je približne 6 až 8 % telesnej hmotnosti. Nie je to veľa, ale stačí to na to, aby sa touto tekutinou transportovalo množstvo pre život nenahraditeľných látok. Patrí medzi ne kyslík, oxid uhličitý, rôzne živiny, metabolity, vitamíny alebo minerály. Krv má svoje nezastupiteľné miesto v obrane organizmu pred cudzorodými látkami (napr. pôvodcami infekcií) a v prenose informácií (napr. prostredníctvom hormónov). Navyše má krv aj termoregulačnú funkciu - rozvádza teplo a tým ochladzuje a otepľuje organizmus. Na zabezpečenie tejto bohatej škály funkcií sú v krvi dve hlavné zložky. Ta prvá - tekutá, je plazma. A tou druhou sú tzv. krvné elementy – bunky (červené krvinky, biele krvinky a doštičky). Ich vzájomný pomer je vyrovnaný, i keď o trochu „vyhráva“ plazma. Tej je v jednom litri krvi okolo 55%.

ABO systém
Aglutinácia, čiže zhluknutie krviniek, predstavuje vlastnosť krvi, ktorá zachránila nespočetné množstvo životov. Ľudia sa už dávno pokúšali poskytnúť krv zdravého človeka niekomu, kto ju viac potrebuje, napríklad ťažko krvácajúcej obeti po nehode. Ale transfúzie boli kedysi vecou náhody. Niekedy sa podarilo zachrániť život, inokedy sa situácia zhoršila. Červené krvinky sa nevysvetliteľne a nepredvídane začali zhlukovať a upchali krvné cievy prijímateľa. Na začiatku tohto storočia si mladý viedenský vedec Karl Landsteiner predsavzal, že dokáže zistiť individuálne rozdiely v ľudskej krvi. Podarilo sa mu to a v roku 1930 mu za to udelili Nobelovu cenu. Lansteiner so svojimi kolegami objavili krvné skupiny, inak povedané - krvné typy. Odobrali vzorky krvi od rôznych ľudí (vrátane seba) a rozdelili ju na plazmu a červené krvinky. Potom skúšali miešať rôzne červené krvinky s rôznymi vzorkami plazmy a zaznačili výsledky. V niektorých zmesiach sa červené krvinky zhlukli, v iných nie. Z tohto jednoduchého začiatku vyplynulo odhalenie zložitosti systému krvných typov – ABO. Červené krvinky, tak ako ktorékoľvek iné bunky, majú na svojom povrchu špecifický molekulárny vzorec. Tento vzorec predstavuje tzv.

aglutinogén, čiže antigén (znak), ktorý spúšťa aglutináciu – zhlukovanie krviniek. Existujú dva typy aglutinogénu na povrchu červených krviniek – A a B. Niektorí ľudia majú iba A, iní iba B, ďalší obidva (AB) a sú ľudia, ktorí nemajú ani jeden z nich (O). Tomu zodpovedajú aj vlastnosti plazmy – prítomnosť protilátok (aglutinínov) v nej. Ľudia s aglutinogénmi A na svojich červených krvinkách (teda s krvnou skupinou „A“) majú v plazme bielkovinový aglutinín anti-B, ktorý zhlukuje krvinky s B-aglutinogénmi. Ľudia s B - aglutinogénmi na červených krvinkách (krvná skupina „B“) majú v plazme anti-A aglutinín, ktorý zhlukuje krvinky A. Ľudia s krvnou skupinou „AB“ nemajú v plazme anti-A, ani anti-B aglutiníny (inak by „útočili“ na vlastné krvinky). A nakoniec tí, ktorí nemajú na povrchu krviniek žiadny antigén (A lebo B), majú v plazme anti-A, aj anti-B aglutiníny (protilátky). Sú to ľudia s krvnou skupinou „O“. Pôvodná práca Landsteinera sa veľmi rozšírila. Dnes lekári rozlišujú nielen krvné skupiny A, B,AB, O, Rh faktor, ale aj skupiny mnohých ďalších typizačných systémov. Pravdepodobne aj „krvný otlačok“ človeka je taký jedinečný, ako otlačok jeho prsta. V strednej Európe je najčastejšia krvná skupina „A“, zastúpená 42% nasledovaná skupinou „O“ s 38%-ným zastúpením, krvná skupina „B“ s 13% a krvná skupina AB so 7%. Rh faktor
Vedľa ABO systému má Rh faktor v medicíne veľký význam. Bol objavený v roku 1940 tiež Karlom Landsteinerom, ktorý robil testy na opiciach rodu Macac - Rhesus. Aj v Rh systéme môže dôjsť k nezhodnosti medzi dvomi ľuďmi s rozdielnym Rh faktorom, rovnako ako pri ABO systéme, čo môže viesť k ohrozeniu života. Označenie „pozitívny“ (Rh+) a „negatívny“ (Rh-) sa vzťahuje na vlastnosti krviniek. Ľudí Rh+ je v našej populácii prevaha - 85%, zvyšných 15% je Rh-. Obzvlášť dôležité je toto poznanie u Rh negatívnej matky, ktorá čaká Rh pozitívne dieťa, čo v minulosti znamenalo vysoké riziko úmrtia týchto detí, keďže telo matky vytvára protilátky proti vlastnému dieťaťu. Dnes si už vieme aj s touto (kedysi neriešiteľnou) situáciou poradiť.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Krvné skupiny