Všetky krvné bunky majú jeden spoločný základ, akúsi materskú bunku, ktorá sídli v kostnej dreni – v „továrni“ na krvné bunky. Asi 55 % krvi tvorí krvná tekutina - plazma, zvyšok tvoria hlavne červené krvinky, zlomok percenta tvoria biele krvinky a krvné doštičky. Krv prináša bunkám kyslík a potrebnú výživu - vodu, minerálne látky, bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, ale aj hormóny a enzýmy. Bunky odovzdávajú do krvi odpadové látky, ktoré putujú s krvou do obličiek a do pľúc, kde sú vylučované.
Krvná plazma
Plazma je prostredie, v ktorom krvinky a krvné doštičky žijú a spolu s ňou tvoria náplň krvného riečiska - krvného obehu. Obsahuje všetky pre život potrebné látky:
anorganické: vápnik, fosfor, železo, draslík, sodík, jód, horčík a iné
organické: bielkoviny, tuky, cukry, hormóny, vitamíny a iné
Plazma je dôležitá pre transport krviniek a potrebných látok do tkanív a a orgánov a zároveň slúži na spätné odstraňovanie nepotrebných produktov látkovej výmeny. Niektoré fakty o plazme:
farba: žltá
pH: 7,4
voda: 91%
organické látky: 7% plazmatické bielkoviny (albumíny, globulíny, fibrinogén), 1% glukóza, enzýmy, vitamíny, hormóny, tuky, cholesterol, močovina a pod. anorganické látky: tvoria cca 1%. Červené krvinky – erytrocyty
Červené krvinky – erytrocyty, sú okrúhle (tvar disku), uprostred preliačené, s priemerom 7,5 tisícin milimetra. V jednom mm3 je ich normálne u žien viac ako štyri milióny, u mužov okolo päť miliónov. Celkom má človek asi 25 až 30 biliónov červených krviniek. Erytrocyty sa vyznačujú jednou zvláštnosťou, nemajú v sebe genetický materiál - DNA. Má to svoj praktický význam. Táto bunka totiž nemusí celý svoj život robiť nič iné, iba transportovať krvné plyny (pomocou krvného farbiva – hemoglobínu). Úlohou hemoglobínu je viazať kyslík v pľúcach a transportovať ho všetkým bunkám v tele. A to je možné vďaka tvaru erytrocytov, ktoré majú schopnosť podľa potreby sa výrazne deformovať (napr. pri prechode najtenšími kapilárami). Erytrocyty nie sú, prirodzene, večné. Dĺžka ich života je 120 dní. Po tomto termíne už nie sú natoľko tvarovo prispôsobivé a nepodarí sa im „precestovať“ cez slezinu. Tu sú zachytávané a „rozmontované“, pričom sa niektoré časti (napr. železo) recyklujú a využívajú na tvorbu nových erytrocytov. K tvorbe erytrocytov (erytropoéza) v kostnej dreni sú potrebné okrem železa aj iné stavebné látky (vitamíny – B12, kyselina listová a pod.).
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie