Blcha psia

Blcha ľudská (Pulex irritans) z rodu blchy (Aphaniptera) meria 2-3,5 mm. Žije v ľudských príbytkoch, kde cudzopasí na ľuďoch i na domácich zvieratách. Larvy sa vyvíjajú v organických odpadkoch na zemi, v posteliach a pod. Blcha psia (Ctenocephalides canis) je približne rovnako veľká. Cudzopasí na psovi domácom. Oba druhy sú všeobecne rozšírené.


Čo je to: je to vonkajší parazit (exoparazit), cudzopasí na povrchu organizmu, najčastejšie u psa, výnimočne u človeka.


Ako vyzerá: Ich telo je zo strán sploštené, takže veľmi ľahko prenikajú do srsti psa. Telo blchy je červenohnedé, lesklé a je vystužené chitínom, takže je i veľmi pevné. Kde cudzopasí: Blcha psia síce dáva prednosť cudzopaseniu na psoch, ale dokáže po obmedzenú dobu žiť i na inom hostiteľovi. Pokiaľ je pes silne napadnutý blchami, môžu tieto prejsť i na človeka. Blcha psia je najčastejším cudzopasníkom psa. Je nebezpečná nielen tým, že sama na psovi cudzopasí, ale je tiež medzihostiteľom pásomnice psej. Blchy dokážu veľmi dobre skákať, takže sa bez problémov premiestňujú z jedného hostiteľa na druhého až do vzdialenosti 1,5 m. Čím sa živí: krvou, je to jej jediná potrava

Príznaky: Blcha dráždi pokožku psa svojim pohybom v srsti, a tiež ju poškodzuje nabodávaním pri nasávaní krvi. Pohyb i nasávanie, pri ktorom blcha vypúšťa do ranky sliny, ktoré obsahujú látky brániace zrážaniu krvi, spôsobujú psovi silné svrbenie. Pes sa škriabe a svrbiace miesta, na ktoré dosiahne zubami si môže i okusovať. Tým si môže spôsobiť i drobné či väčšie poranenia pokožky, ktorými môže vniknúť bakteriálna infekcia. Môže dôjsť i k vypadávaniu srsti a tvorbe chrást. Pri silnom napadnutí blchami pes celkovo chátra, pretože nemá možnosť odpočinku. U niektorých jedincov môže blcha vyvolať alergické reakcie. Uhryznutie blchy svrbí preto, že jej sliny obsahujú látky zabraňujúce zrážanie krvi, dráždia kožu a vyvolávajú v nej zápal. Liečba: Pri odblšovaní psa nestačí zbaviť bĺch iba jeho srsť, je nutné podrobiť dôkladnej očiste tiež okolité prostredie, v ktorom sa pes nachádza. Prípravky proti blchám doporučí veterinárny lekár a sú k dispozícii vo veterinárnych ordináciách alebo špecializovaných predajniach pre psov. Je vždy nutné dodržovať postup, ktorý na prípravku uvádza výrobca. Prípravky musia byť použité tak, aby sa účinné látky dostali až na kožu psa, u dlhosrstých jedincov je potrebná pri nanášaní väčšia dôkladnosť.

Pretože je blcha medzihostiteľom pásomnice psej, malo by po každom odblšení nasledovať i odčervenie na pásomnicu. Vývojové štádiá: Vajíčka blcha kladie väčšinou mimo tela psa 500 vajíčok, a to v okolí jeho príbytku. Za 5 - 12 dní sa z vajíčok liahnu malé, asi 4 mm dlhé belavé larvy, ktoré sú obrastené jemnými chĺpkami. Larvy žijú mimo tela hostiteľa, väčšinou v jeho blízkom okolí a živia sa organickými čiastočkami prachu. Asi po 10 dňoch sa larvy zakuklia. Po 11 - 20 dňoch opúšťa kuklu už dospelá blcha, ktorá ihneď vyhľadáva psa, aby mohla sať krv, ktorá je jej jedinou potravou. Dospelá blcha žije priemerne 3 - 5 mesiacov. Celkom mimoriadne môže celý vývoj blchy od nakladenia vajíčok, cez štádium larvy a kukly až po vyliahnutie prebehnúť v srsti psa. Prevencia: K ochrane pred blchami sa používajú repelenty, ktoré síce blchy nehubia, ale ich odpudzujú. I týmito prípravkami je vhodné ošetriť nielen psa, ale i jeho okolie, teda búdu či koterec, v byte brlôžok, deku a pod.


Zaujímavosti: Blchy parazitujú iba na vtákoch a cicavcoch, ktoré majú stálu noru alebo hniezdo. Z cicavcov vyhľadávajú hlodavce, mäsožravce, hmyzožravce, a netopiere. Je zaujímavé, že človek je jediným primátom (člen radu cicavcov, ktoré sú na najvyššom stupni vývoja: patria sem poloopice, opice a človek ), na ktorom blchy parazitujú. Z vtákov trpia blchami najmä tie druhy, ktoré hniezdia v dutinách, teda ďatle, sýkorky, brehule, vrabce a dutinové holuby. Často sa stáva, že každý živočíšny druh a jeho blízki príbuzný majú svoj vlastný druh bĺch (napríklad blcha psia je na psoch, blcha krtia na krtovi a jeho príbuzných atď.).Blchy kladú vajíčka do príbytku svojho hostiteľa, do štrbín v podlahách bytov, maštalí a chlievov, do puklín v hniezdach. Z vajíčok sa zvyčajne za dva týždne vyliahnu biele, červovité, beznohé, ani nie 0,5 mm dlhé larvy. Čulo sa pohybujú a živia sa suchou krvou v truse dospelých bĺch a iných organickými odpadkami. Štádium larvy trvá obyčajne dva až štyri týždne, ale za nepriaznivých podmienok sa predĺži aj na niekoľko mesiacov. Potom sa larva zapriada do hodvábneho kokóna, na povrchu ktorého sa usadzuje prach a iné nečistoty, takže zámotok je veľmi ťažko nájsť. Štádium kukly trvá rovnako dlho ako larválne. Väčšina druhov bĺch, vrátane blchy obyčajnej, je citlivá na otrasy, takže ak sa hostiteľ začne pohybovať, blchy sa vyliahnu z kukiel. Je to výborné “zariadenie”, ktoré zaručuje, že vyliahnutá blcha má vo svojej blízkosti zdroj potravy. Ak sa totiž nenapije krvi, nemôže sa ďalej rozmnožovať. Dospelá blcha dokáže dlho hladovať.

Istá ľudská blcha vydržala takmer dvojročnú hladovku. Doteraz bolo opísaných okolo 1000 druhov bĺch, z ktorých väčšina žije v trópoch. Blchy sú nielen nepríjemné, keďže štípu človeka a domáce zvieratá, ale aj nebezpečné tým, že môžu prenášať mor ( kedysi nazývaný “čierna smrť”) a endemický týfus. Blcha však preskočí svoju telesnú dĺžku 200-krát. Ona je medzi živočíchmi majstrom sveta v skokoch, ak porovnávame výkon vzhľadom na telesné rozmery.