Hviezdice (Stelleroidea)

Hviezdica patrí do skupiny živočíchov zvaných echinodermy. Echinodermy sú lúčovito symetrické živočíchy, ktoré žijú iba v mori. Echinoderma v gréčtine znamená „tŕnitá koža“ a mnohé hviezdice takú kožu aj majú. Existuje okolo 6000 druhov hviezdic, ktoré zahŕňajú aj mordké uhorky, ježovky, netýkavky, atď.
Lúčovito symetrická znamená, že telo je stred, z ktorého vybiehajú ramená. Ako koleso a spice bicykla. Obyčajne má hviezdica päť ramien. Dospelé hviezdice žijú na morskom dne. Pohybujú sa prisávaním nožičiek na skaly. Poznáme dva poddruhy:
Asteroideje sú pravé hviezdice, Ophiuroideje sú napríklad netýkavky. Rozdiel medzi nimi je v usporiadaní ramien. Pri Ophiuroideách presne vidíme, kde končí telo a kde začínajú ramená. Pri hviezdiciach je to neurčité, pretože ramená vyrastajú tak tesne, že sa to nedá určiť koniec disku tela a začiatok ramien. Ako vyzerajú?
Už sme si spomenuli, že majú tvar päťcípej hviezdy. Niektoré majú ramien viac, ale najčastejšie päť. Vrchná koža hviezdic je ostnatá. Keď sa pozrieme bližšie, zistíme, že sú v nej rôzne otvory. Niektoré slúžia na absorbciu kyslíka a volajú sa dermálne brachie. Okrem nich sa tam nachádzajú pedicelaria. Tie majú za úlohu čistiť kožu. Nebyť toho, larvy fúzonožiek by sa mohli na hviezdici uchytiť a začať rásť. Na spodnej strane má hviezdica v strede ústný otvor a množstvo nožičiek na každom ramene. Vnútri je hviezdica dutá a vyplnená tekutinou. V tejto dutine sa nachádza žalúdok, tráviace orgány, gonády (rozmnožovacie orgány) a primitívny nervový systém. Tesne pod kožou má vnútornú kostru. Pozostáva z blokov magnéziového vápenca. Pripomína mriežkovanú pavučinu pospájanú spájacím tkanivom. Pri niektorých druhoch je táto sieť veľmi hustá a hviezdica je potom veľmi pevná a tvrdá. Niektoré časti kostry majú tŕňovité výbežky alebo naopak priehlbinky, čo dáva hviezdici jej charakteristický tŕňovitý vzhľad. Ako sa pohybuje?
Každá hviezdica má na spodnej strane každého ramena stovky jemných nožičiek. Sú to trubkovité duté nožičky alebo inak volané podia. Tieto nožičky sa napĺňajú morskou vodou. Tlakom vody cez vaskulárny systém tela do nožičiek ich hviezdica rozhýbe a môže napredovať. Okrem toho má v ramenách svaly, ktoré sa sťahujú a rozťahujú a napomáhajú pohybu. Ako sa orientuje v priestore?
Na konci každého ramena má hviezdica svetlocitlivý orgán, zvaný aj očná diera.

Je v ňom červený pigment, ktorý po dopade svetla chemicky reaguje a táto reakcia vplýva na správanie hviezdice. Takže hoci v skutočnosti nevidí ako my, riadi sa detekciou svetla a smeru jeho zdroja. Ľudovo povedané - tuší kam ide. Čo ak hviezdica stratí rameno?
Ak hviezdica stratí rameno, alebo je vážne poškodené, pri dostatku času jej môže dorásť nové. Pri niektorých druhoch môže dokonca z odtrhnutého ramena vyrásť nová hviezdica. Vo väčšine prípadov však rameno iba odumrie. Cíti hviezdica?
Keďže vieme, že môže vidieť (má teda jeden zmysel), zaujímalo by nás, či môže mať aj iný. V pokožke má hviezdica aj citlivé bunky. Čiastočne slúžia ako receptory svetla, ale hlavne ako dotykové receptory prijímajúce aj chemické stimuly. Najviac sa ich nachádza na koncoch dutých nožičiek a slúžia na ohmatávanie terénu.

Čím sa živí?
Množstvom vecí. Fúzonôžkami, slimákmi, ježovkami, mušľami, škľabkami. Niektoré druhy v severnom Atlantickom oceáne dokonca požierajú iné hviezdice. Spôsob, akým hviezdica požiera mušle a škľabky je veľmi zaujímavý. Vieme, že mušľa má tvrdý vápenatý pancier. Hviezdica ju však vezme do objatia, prisaje sa svojimi nôžkami na polovice schránky a otvorí ju. Stačí jej šírka niekoľkých milimetrov. Do tohto otvoru vopchá žalúdok a vyžerie mušľu zvnútra. Keď skončí, ostane z mušle iba holý dutý pancier. Rozmnožovanie.
Hviezdica je rozmnožovania schopná vo veku jedného roka. Veľa druhov vypúšťa vajíčka a spermie voľne do vody, takže oplodnenie prebieha externe (mimo pohlavné orgány). Malá šanca na oplodnenie sa vyrovnáva obrovským množstvom vajíčok a spermií. Samička hviezdice v priebehu dvoch hodín vypustí niekoľko miliónov vajíčok. Majú veľkosť len 0,16 – 0,19 mm. Rast.
Hneď po oplodnení sa z vajíčka vyvinie blastula, ktorá sa po jednom dni vyvinie do gastruly vonkajšou dutinou. To jej umožňuje plávať. Až do tohto štádia sú všetky echinodermy rovnaké. Ale od tejto chvíle nastáva vo vývoji rozdiel. Typická hviezdica sa vyvinie na bipinaria larvu s dutým opaskom okolo vonkajšku. Po niekoľkých týždňoch má oveľa dokonalejšiu formu s dlhými ramienkami, je osovo súmerná a po ďalších týždňoch z nej vznikne brachiolaria. Larva už má telo s vlastnými vnútornosťami a vnútornou dutinou, ktorá zabezpečuje dýchanie a posun potravy. Živia sa drobnými živočíchmi v planktóne. Má veľký okrúhly žalúdok na chrbtovej strane tela. Po tejto fáze veľká časť larvy degenruje a na prednej strane sa vyvinie rudimentárna forma mladej hviezdice. Aj orgány mladej hviezdice sa vyformujú nanovo.

Počas tejto premeny sa larva prichytí tromi už hviezdicovytými ramenami. Je zaujímavé, že kým larva je osovo symetrická (obe polky sú rovnaké), dospelá hviezdica je lúčovito symetrická. Celý proces prememny z vajíčka na miniatúrnu mladú hviezdicu trvá dva mesiace a záleží to aj od teploty vody.