Povrch zeme sa neustále mení. V dôsledku pohybu platní zemskej kôry vznikajú pohoria a tvoria sa kontinenty. Súčastne sa však iné tvary zemského povrchu zarovnávajú - deje sa to v procese zvanom erózia, pri ktorom zvetrávajú horniny na zemskom povrchu. Eróziu spôsobujú mnohé činitele, napríklad ľadovce, rieky , vietor , živé organizmy, no najvýznamnejším eróznym činiteľom je počasie. Poznáme dva druhy zvetrávania - fyzikálne (mechanické) a chemická. Hlavnými činiteľmi mechanického zvetrávania sú dážď, vietor a teplotné zmeny. Príkladom chemického zvetrávania je rozpad hornín vplyvom kyslých zrážok.

Púšťové vetry:
Piesok unášaný vetrom predstavuje najvýkonnejší prostriedok erózie v púšti. V púšťových oblastiach rastie veľmi málo rastlín, takže pôdu nespevňujú ich koreňové sústavy. Vietor teda môže ľahko vyvievať a unášať častice piesku, víriť ich pri pieskových búrkach. Horniny erodované pieskovými zrniečkami sa samy menia na piesok, ktorý spolu s vetrom spôsobuje ďalšiu eróziu.

Kamene ležiace na povrchu pôdy podliehajú intenzívnemu obrusovaniu pieskom. Tak sa rýchlo obrúsi jedna strana, pričom sa kameň obráti. Tým sa erózii vystaví jeho druhá strana. Vznikajú kamene s niekoľkými obrúsenými hranami, ktoré nazývame hrance. Veľké kamene, ktoré nachádzame na plážach alebo v suchých riečnych korytách, často nesú stopy veternej erózie.

Zrnká piesku vietor v dôsledku ich hmotnosti najčastejšie prevaľuje a unáša nízko na zemským povrchom. Tento pohyb sa nazýva saltácia. V nej sa prevažná časť tohto typu erózie deje do výšky 1m nad zemským povrchom, pričom vznikajú útvary zvané skalné hríby.

Pieskové presypy:
Piesok vyvievaný z nespevneného povrchu púšte obyčajne vytvára vyvýšeniny, zvané presypy alebo duny. Pieskové presypy sa presúvajú v smere vetra. Iba pätinu púšťových oblastí sveta tvorí piesok. Presypy v nich môžu vznikať rôznym spôsobom.
Najbežnejším typom presypov sú barchany - presypy polmesiacovitého tvaru. Vznikajú v dôsledku toho, že vietor na ich okrajoch veje rýchlejšie ako v ich strede. V púšťových oblastiach, napríklad na Sahare, sa z komplexu barchanov vytvárajú typické povrchové tvary - barchanové pásy alebo polia.

Pozdĺžne alebo sejfové presypy sa ukladajú rovnobežne so smerom vetra. Najčastejšie sa vyskytujú na miestach, kde sa piesok previeva cez odkryté výstupy hornín. Pripútané presypy sa vytvárajú ukladaným piesku pred a za prekážkou, napríklad kríkom. čelo presypu sa formuje pred prekážkou a jeho chvost za ňou.