Niektoré vyhladované jedinca však číhajú na nič netušiacich pocestných už pri teplote 5°C. Trvalé bydlisko má kliešť v lesoch a na ich okrajoch, vo vysokej tráve na lúkách, ale ako prechodné si píše aj parky vo väčších mestách, kam ho z voľnej prírody preniesli vtáky, túlavé psy či mačky. Kliešť trávi väčšinu svojho života na zemi alebo vo vegetácii a „striehne na svoju obeť“ na steblách trávy s nízkym porastom krikov. V našich podmienkach je maximálny výskyt kliešťov s dvoma vrcholmi: maj, jún a október, november Mnoho ľudí si predstavuje kliešťa ako nejakého výsadkára, ktorý podniká ofenzívne zoskoky z konárov stromov. Je to však citlivý tvor, ktorý neobľubuje prácu vo výškach, preto je preňho ideálna pol- až metrová vzdialenosť od povrchu zemského. Pri styku s ideálnym darcom sa prichytí na telo alebo odev a odtiaľ sa potom dopraví do miest, kde je pokožka tenká a kde je mäkko a teplúčko… Potrebné je tiež vedieť to, že drobné zákerné bodky sa na listoch tráv nevyskytujú len v lete, vtedy im dávame len najviac možností na uplatnenie (prázdniny, dovolenky atď.). Najviac ich je na prelome apríla a mája a potom na prelome septembra a októbra.

Ako ide na vec?

Prekvapím pre viacerých z vás bude zistenie, že kliešť je slepý. Skutočne, nemá oči, ale o to viac má vyvinutý čuch, ktorého ústroj má v prvom páre nôh. Pri behu a číhaní na korisť ich drží zdvihnuté, takže sa zdá, akoby nás vítal s otvorenou náručou.
Pri cicaní najprv nareže pokožku hostiteľa hryzadlami, vsunie do ranky cuciak, ktorý má protiháčiky (preto je ťažké odkmasnúť ho z tela len tak). Prv ako začne prijímať životodarnú tekutinu, vypustí do rany sliny, ktoré zabraňujú zrážaniu krvi a tlmia bolesť, ktorú spôsobilo porušenie pokožky. Pri cicaní môže kliešť zväčšiť veľkosť až 200-krát. Hodné je spomenúť to, že na náš účet sa priživujú len samičky. Po nacicaní opustia hostiteľa a po čase nakladú asi 1000 vajíčok.

Kliešte z rodu Ixodov prenášajú na celom svete patogénny vyvolávajúce choroby od ľahkých po najťažšie až po smrteľné, najmä v tropických krajinách. Prenášajú aj najrôznejšie baktérie, najmä špirálovité borélie.
Ornitodory zase, najmä v niektorých východoafrických krajinách, prenášajú nebezpečnú návratnú horúčku. V našich podmienkach sú najčastejšie dve nákazy, prenášané kliešťami rodu Ixodes – stredoeurópska kliešťová encefalitída a lymská borenia. Jedna sa o dve výrazne odlišne ochorenia, aj keď prenášačmi sú tie iste kliešte. Navyše proti kliešťovej encefalitíde nejestvuje účinný liek, je však vyvinutá očkovacia latka.