Kliešť

Istotne ste o ňom už počuli, väčšina z vás ho možno aj videla, no a niektorí vyvolení ho už aj nosili. Nebolo to nič závideniahodné, skôr to naháňalo strach a hrôzu, že čo ak… Príveskom, o ktorom bude reč je kliešť obyčajný.

Veru, tento len necelé 4 mm veľký príživník v posledných rokoch vzbudzuje čoraz častejšie obavy v súvislosti s prenosom ťažkých ochorení ako je kliešťová encefalitída (zápal mozgu) a Lymská borelióza (ochorenie nervového systému). To prvé môže končiť aj smrťou, to druhé spôsobuje rôzne nepríjemnosti, ale spravidla smrťou nekončí. My sa pozrieme zblízka na to, ako kliešť vyzerá a ako si tu medzi nami nažíva.
Kliešť patrí do skupiny mikroskopických živočíchov – roztočov (paradoxne je najväčším z nich). Tieto nájdeme takmer všade, dokonca mnoho z nich žije aj v našich domovoch, či dokonca na našom tele. Označujeme ich ako parazity, ktoré potrebujú pre svoj vývoj krv. Z vajíčka sa najprv vyliahne larva, ktorá sa vyškriabe na okolitú vegetáciu a čaká na prvého darcu krvi, ktorým je väčšinou drobný hlodavec, či plaz. Asi po roku sa šesťnohá larva mení na osemnohú nymfu, ktorej už za obeť padne väčší hlodavec. z nej sa mení na imago Nuž, a po ďalšom roku sa kliešť stáva dospelým a to si už trúfne aj na inú zver, ktorú si veľmi často, ale s obľubou mýli s človekom. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že choroboplodný zárodok, vírusy, ale aj baktérie sa prenášajú transovariálne a to aj na viac generácií kliešťov (už vajíčka sú infikované.) Keďže tieto najmladšie formy kliešťa majú veľmi malé rozmery, človek ich často prehliadne, pričom takisto môžu preniesť nákazu ako dospelý, dobre vyditelní kliešť. Delia sa na: Ixody( Tzv. tvrdým štítom na chrbte prikryté kliešte)
Argasidy (Omnitodory) alebo tzv. kožovité kliešte.

Rozdiel medzi nimi je jednak v tvare, zásadný rozdiel je však v tom, že Ixody sa prisajú na zviera alebo človeka na niekoľko dní, kým Ornitodory len na niekoľko minút a po nasatí kovov hostiteľa opúšťajú. Teda problémy s odstraňovaním prisatých kliešťov vzniká len s Ixodami, ktoré sa neprisávajú ale zahryzávajú sa do kože.

Kde operuje?

Pole jeho pôsobiska je ohraničené nadmorskou výškou 800 metrov, ale keďže nepoužíva GPS, nemyslite si, že po prekročení tejto pomyselnej hranice už žiadneho nenájdete. Takisto sa určite s kliešťom nestretnete v zime. Vtedy sa oddáva sladkému nič nerobeniu a prebudí sa, až keď sa teplota vzduchu pohybuje okolo 10°C.

Niektoré vyhladované jedinca však číhajú na nič netušiacich pocestných už pri teplote 5°C. Trvalé bydlisko má kliešť v lesoch a na ich okrajoch, vo vysokej tráve na lúkách, ale ako prechodné si píše aj parky vo väčších mestách, kam ho z voľnej prírody preniesli vtáky, túlavé psy či mačky. Kliešť trávi väčšinu svojho života na zemi alebo vo vegetácii a „striehne na svoju obeť“ na steblách trávy s nízkym porastom krikov. V našich podmienkach je maximálny výskyt kliešťov s dvoma vrcholmi: maj, jún a október, november Mnoho ľudí si predstavuje kliešťa ako nejakého výsadkára, ktorý podniká ofenzívne zoskoky z konárov stromov. Je to však citlivý tvor, ktorý neobľubuje prácu vo výškach, preto je preňho ideálna pol- až metrová vzdialenosť od povrchu zemského. Pri styku s ideálnym darcom sa prichytí na telo alebo odev a odtiaľ sa potom dopraví do miest, kde je pokožka tenká a kde je mäkko a teplúčko… Potrebné je tiež vedieť to, že drobné zákerné bodky sa na listoch tráv nevyskytujú len v lete, vtedy im dávame len najviac možností na uplatnenie (prázdniny, dovolenky atď.). Najviac ich je na prelome apríla a mája a potom na prelome septembra a októbra.

Ako ide na vec?

Prekvapím pre viacerých z vás bude zistenie, že kliešť je slepý. Skutočne, nemá oči, ale o to viac má vyvinutý čuch, ktorého ústroj má v prvom páre nôh. Pri behu a číhaní na korisť ich drží zdvihnuté, takže sa zdá, akoby nás vítal s otvorenou náručou.
Pri cicaní najprv nareže pokožku hostiteľa hryzadlami, vsunie do ranky cuciak, ktorý má protiháčiky (preto je ťažké odkmasnúť ho z tela len tak). Prv ako začne prijímať životodarnú tekutinu, vypustí do rany sliny, ktoré zabraňujú zrážaniu krvi a tlmia bolesť, ktorú spôsobilo porušenie pokožky. Pri cicaní môže kliešť zväčšiť veľkosť až 200-krát. Hodné je spomenúť to, že na náš účet sa priživujú len samičky. Po nacicaní opustia hostiteľa a po čase nakladú asi 1000 vajíčok.

Kliešte z rodu Ixodov prenášajú na celom svete patogénny vyvolávajúce choroby od ľahkých po najťažšie až po smrteľné, najmä v tropických krajinách. Prenášajú aj najrôznejšie baktérie, najmä špirálovité borélie.
Ornitodory zase, najmä v niektorých východoafrických krajinách, prenášajú nebezpečnú návratnú horúčku. V našich podmienkach sú najčastejšie dve nákazy, prenášané kliešťami rodu Ixodes – stredoeurópska kliešťová encefalitída a lymská borenia. Jedna sa o dve výrazne odlišne ochorenia, aj keď prenášačmi sú tie iste kliešte. Navyše proti kliešťovej encefalitíde nejestvuje účinný liek, je však vyvinutá očkovacia latka.

Proti lymskej borelióze očkovacia látka nejestvuje, no možno ju liečiť učinnými antibiotikami.

Nie každý jedinec kliešťa je infekčný a teda choroby neprenáša. Slovensko sa zaraduje medzi krajiny, kde je asi 20% populácie kliešťov premorených na lymesku borreliozu a 10% na kliešťovú encefalitídu. Ohniska, kde sa vyskytujú kliešte premorené na lymeskú borreliozú, nie sú totožné s ohniskami kliešťovej encefalitídy. Ako rezervoárové zvieratá sú v prírode cicavce - asi 47 druhov, najčastejšie drobné hlodavce, srnčia zver a 55 druhov vtákov. Medzi najznámejšie prírodné ohniska nákazy kliešťovej encefalitídy patri oblasť povodia Váhu (okres Považská Bystrica), okres Rimavská Sobota: v rekreačných oblastiach Zelena Voda (Kurinec), Teplý Vrch, Gemerská Poloma; okres Zvolen: priehrada Sekier, pohorie Kriváň a Chvojovo, Kováčova, Skalisko, Lulovká, Babská dolina; okres Lučenec: Devin; okres Komárno: Cicov. Medzi najznámejšie ohniska lymskej borreliózy patri na západnom Slovensku okres Dunajská Streda, Topoľčany, Nitra, Nove Zámky, Trnava; na strednom Slovensku okres Banská Bystrica, Čadca, Žilina, Martin, Považská Bystrica a na východnom Slovensku okres Humenne, Michalovce, Poprad, Prešov a Svidník. Aj keď výskyt kliešťov infikovaných na lymesku borreliozu a kliešťovú encefalitídu vyzerá hrozivo, počet ochorení nie je vysoký. Na Slovensku sme vlani zaznamenali 600 ochorení na lymesku borreliozu, čo predstavuje chorobnosť 11,1/100 000 a kliešťovú encefalitídu 63 ochorení, co predstavuje chorobnosť 1,2/100 000 obyvateľov.

Vyvolávatelmi su vyrusy patriace do komplexu vírusov klieštovej encefalitídy. Rezervarom vírusov byvajú rôzne hlodavce, ale aj velká volne žijuca a domaca zver, ale aj samotne kliešte.

Výskyt: Infekcia je rozšírená prakticky v celej Európe, prenašačmi sú najme kliešterodu Ixodes. Kliestová encefalitídaje nakaza s typickou ohniskovostou. Na Slovensku sa ohniská nákazy stredoeuropskej KE nachadzajucej sa na zapadnom slovensku najme na Zahorí v oblasti pohoria Tribeč, okolo Rožnavy, a ako posledne sa vytvorilo ohnisko na Považí (pozri mapku). V najbližšich susedních oblastiach sú vysokoaktívne ohniská na južnej Morave a v dolnej časti Rakuska. elmi presne podla formy nakazy od bezpriznakovej formy cez lahké az po tazke smrtelne formy. Inkubačný čas je 7-14 dní. Ochorenie sa začína spravidla náhle, inokedy po neurčitych 1 – 3dni trvajúcich príznakoch, ako su bolesti hlavy anorexia, nauzea, faryngitída a subfebrilné teploty. Teplotná krivka ma dvojfazový priebeh. Prvá faza ochorenia sa podobá chrípke a až v druhej faze sa môžu prejaviť príznaky postihnutia.

Horúčka vystupuje až na 40-41°C, chorý je schvátený, svetloplachý, má bolesti hlavy, naozeu a zvracania. k intenzívnym bolestiam hlavy sa pripájajú bolesti šijového a chrbtového svalstva a meningálne príznaky, ku ktorým sa pridružujú príznaky encefalitídy, ako aj trias mihalníc a pier, dizartia, motorický nepokoj, šklbanie, nekoordinované pohyby, ataxia a neskôr aj spastické alebo chabé obrny. Chorý v ťažkých prípadoch delíruje, inokedy je spavý a upadá do kómy, v ktorej na 3.-7. deň zomiera. Za priaznivých podmienok trvá horúčka 3-7 dní, s jej poklesom sa progresia ochorenia zastaví a stav prechádza do rekonvalescencie. treba však zdôrazniť že nie každé pohryznutie kliešťom vedie k infekcii. Podstatná väčšina nákaz ( 70-80 % ) prebieha u infikovaných bez príznakov ako asymtomatická forma. U ostatných infikovaných môže dôjsť k tzv. abortívnej forme s 2-4 dňovými miernymi horúčkami. Iný pacienti sú postihnutí len horúčkovitou febrilnou formou a iba u malého počtu infikovaných môžu byť postihnuté mozgové blany, mozog a mozgomiešne štruktúry. Meningitická forma s obrazom seróznej meningitídy len u časti postihnutých prechádza do ťažkej encefalitickej formy. Liečba: je symptomatická špeciálny liek neexistuje.

Dôležitá je prevencia. Pri práci, turistike a poľovníctve v oblastiach výskytu kliešťovej encefalitídy treba venovať veľkú pozornosť ochrane proti pohryznutiu kliešťami a to vhodným oblečením, ktoré by malo čo najviac pokrývať povrch tela. Treba sa tiež vyhýbať oblastiam s vysokou trávou, používať repelentné prípravky, nenosiť do prírody odevy jasných farieb, ktoré priťahujú hmyz. Po návrate z prírody je nevyhnutné prezrieť si celé telo a čo najskôr odstrániť kliešťa. Pri jeho odstraňovaní treba dať pozor, aby sa kliešť nerozpučil a aby bol odstránený cely. Popísalo sa viacero odporúčaní, ako najjednoduchšie odstrániť kliešťa. Názor, podľa ktorého treba kliešťa potrieť olejom je zastaralý, pretože dusiaci sa kliešť „vyvráti „ obsah svojho žalúdka s infekčným obsahom do tela hostiteľa. Kliešťa preto uchopíme pinzetou pokiaľ možno čo najbližšie k hlavičke tak pevne, aby sa pinzeta neskĺzla. Potom ho priamo bez točenia, kývavým pohybom vytiahneme. V žiadnom prípade sa nepokúšame kliešťa vytiahnuť holými prstami.

Ochranné očkovanie sa v našich podmienkach odporúča vykonávať v jesenných alebo zimných mesiacoch pred zjavením sa kliešťov v prírode ( niekedy už v marci ).

Profylaktické podanie špecifického imunoglobulínu má význam len ak sa aplikuje do 5 dní od pohryznutia kliešťom.

LYMSKÁ BORELIÓZA


Je infekčné ochorenie vyvolané spirochétou Borélia burgdorferi a prenášané najčastejšie kliešťami z rodu Ixodes. V rozličných častiach sveta vyvolávajú L. B. aj iné typy borrelii. Ochorenie sa vyskytuje prakticky na celom svete a jeho rozloženie súvisí s určitými druhmi kliešťov u nás ( Ixodes ricinus ). V podstate ide o tie isté kliešte, ktoré prenášajú aj kliešťovú encefalitídu. Pritom výskyt lymskej boreliózy nie je viazaný na ohniská kliešťovej encefalitídy ( pozri graf ). Klinické prejavy lymskej boreliózy v súčasnosti rozdeľujeme na včasné a neskoré štádia.

Pre včasné štádium je najcharakteristickejším prejavom erythema migrans. Do niekoľkých dní až týždňov sa na mieste prisatia vytvorí červená škvrna ( erytém ) , ktorá sa pozvoľne rozširuje má okrúhly alebo mapovitý ostro ohraničený tvar a stred je často vyblednutý. Niekedy sa zjavia aj pľuzgiere až zhnisanie. Koža je hladká , na hmat teplejšia, s pravidla nebolestivá a môže svrbieť. Erythemu miarans často sprevádza syndróm podobný chrípke (malátnosť, únava, bolesť hlavy ), zväčšovanie lymfatických uzlín a i. Erythema migrans s pravidla vymizne aj bez liečby do niekoľkých týždňov a ochorenia sa už nemusí prejaviť. Avšak ani Erythema migrans sa nezjaví takmer u 1/2 pacientov infikovaných lymskou boreliózou. Preto je zbytočné dožadovať sa krvného vyšetrenia na lymskú boreliózu, lebo vo veľmi skorom štádiu nákazy aj tak býva negatívne a diagnóza sa stanovuje na základe klinického obrazu.

V neskorom štádiu, ktoré nestupuje niekoľko týždňov až mesiacov od vzniku erythema migrans je typické najmä postihnutie kože, srdca, kĺbov aj nervovej sústavy. Postihnutie kože často sprevádzajú bolesti hlavy, stuhnutie šije, horúčka, zimnica, migrujúce artralgie, únavnosť a celková malátnosť. Neskoré štádium sa častejšie vyskytuje u pacientov neliečených vo včasnom štádiu. Môžu sa vyskytnúť aj zápaly mozgových blán a mozgu, obrny hlavových nervov alebo koreňov nervov, radikolopatie alebo obrna lícneho nervu. Bolesti kĺbov, búlz, šliach, svalov alebo kosti sa zjavujú vo všetkých štádiách lymfatickej boreliózy. Diagnóza. Lymskú boreliózu možno diagnostikovať na základe zistenia erythema migras, neskoršie štádia sa potvrdzujú serologickým či bakteriologickým dôkazom boreliovej infekcie. Žiaľ, falošné pozitívne výsledky sa môžu vyskytnúť pri mnohých iných ochoreniach, preto deferenciálna diagnóza nemusí byť jednoznačná, čo býva dosť často príčinou nedorozumení s lekármi.

Terapia lymskej boreliózy zahrňuje kauzálnu a symptomatickú liečbu.

Kauzálna liečba sa zakladá na podávaní ATB a pri prevažnej časti manifestácii stačí ich perorálne podávanie, avšak v trvaní 20-30 dní. Očkovacia látka neexistuje a tak podstata prevencie spočíva v osobnej ochrane pred pohryznutím kliešťami.