Mokrade

Sú vlhké močaristé plochy, kde sa voda drží na povrchu na mnohých miestach a často vytvára jazerá a veľké rybníky. Existuje množstvo rôznych druhov mokradí. Niektoré vznikajú prirodzene, iné zas ľudským zásahom. Mokrade sa formujú tým, kde je voda zadržiavaná horninami alebo priepustnou hlinou.

Život v mokradiach

Pôda mokradí je mäkká, a preto v nej žije veľa drobných bezstavovcov. Sú potravou pre iné zvieratá, napríklad piskory, žaby, ropuchy a brodivé vtáctvo, napríklad močiarnice a hvizdáky, ktoré prehľadávajú mäkké bahno svojimi štíhlymi zobákmi. Iné vtáky, ako napríklad rybáriky sa živia rybami a ropuchami. Mokrade sú ideálnym prostredím pre hmyz. Komáre a vážky kladú svoje vajíčka do vody a ich okolí si hľadajú potravu. V takýchto oblastiach obyčajne hniezdia hmyzožravé penice a mucháriky, ale aj vtáky, ktoré sa živia semenami a lákajú ich trstinové plochy. Mokrade tiež slúžia ako zdroj vody pre veľké cicavce. Jelene, antilopy, líšky a v afrických savanách aj levy, či dokonca slony, prichádzajú do mokradí pri brieždení a za súmraku, aby uhasili svoj smäd. Vďaka hojnosti rôznorodej potravy sú mokrade dôležitou zastávkou pre milióny sťahovavých vtákov na celom svete. Vtáky tu majú možnosť nasýtiť sa alebo splodiť potomstvo, hniezdiac v bezpečí na vode, mimo dosahu líšok a iných dravcov.

Záplavové nížiny a ústia riek

Na miestach, kde rieky pomaly vinú cez rozsiahle záplavové nížiny sa voda často zachytáva v rybníkoch a jazerách, a to hlavne v tých oblastiach, kde sa rieka pri vstupe do mora rozvetvuje a vytvára vejárovitú deltu. Tu tok rieky spomaľuje a ukladaním nánosov a usadenín vytvára bahnité brehy. Ústia riek, ktoré vtekajú do mora, sú často lemované slanými močiarmi, ktoré sú domovom pre mnohé bezstavovce a brodivé vtáky.

Mokrade v tundrách

Na severe, v rozsiahlych oblastiach tundier Kanady, Aljašky, Ruska a Škandinávie, je pôda zamrznutá. Keď sa na jar topí sneh, voda nemôže vsiaknuť cez zamrznutú pôdu, a tak sa zhromažduje vo veľkých jazerách na povrchu zeme. Tu sa množia komáre a iný hmyz, ktorý láka milióny sťahovavých vtákov z južných krajín.

Koreňovcové močiare

V tropických krajinách sú pobrežia často lemované koreňovcovými močiarmi. Koreňovce sú stromy, ktoré sa prispôsobili životu na slaných a vlhkých miestach. Majú vzdušné korene, ktoré vytŕčajú z bahna jako hŕčovité kolienka. Prostredníctvom týchto koreňov prijímajú kyslík zo vzduchu málo.

Opadané listy koreňovca sa rozkladajú, a tak obohacujú bahno o minerály. Koreňovcové močiare poskytujú útočisko mnohým druhom zvierat. V bahne sa pohybujú kraby, ktoré vyhľadávajú zvyšky mŕtvych tiel rastlín a živočíchov. Býčky sa kĺžu po bahne, používajúc pritom svoje predné plutvy. Tieto drobné ryby vydržia mimo vody veľmi dlho a dýchajú pritom zmes kyslíka a vody, ktorá je uložená v komorách ich žiabier. V sundarbanských koreňovcových močiaroch Bangladéša a Indie poľujú tigre na jeleniu zver a bažanty. V hustom bahne žijú milióny bezstavovcov a teplé plytké vody vytvárajú liaheň pre mladé jedince mnohých druhov morských rýb, na ktoré číhajú krokodíly a aligátory. Ryby, žaby a iné živočíchy lákajú celé kolónie vtákov, ako napríklad bociany, ibisy a volavky.

Umelo vytvorené mokrade

Niektoré mokrade vďačia za svoj vznik ľudskému zásahu. Nepoužívané štrkové bane sa časom naplnia vodou a po krajoch vodných nádrží sa postupne vytvoria močiare. Tisícky štvorcových kilometrov zaplavených ryžových polí v teplých krajinách sú domovom pre ryby, beluše a volavky. Známa vtáčia rezervácia v Bharatpure v Indii bola pôvodne vytvorená na lov vtákov. Niektoré umelo vytvorené mokrade sú tiež cennými prírodnými rezerváciami. Večný pohyb mokradí

Hranice mokradí sa neustále menia. Na miestach, kde rieky prenikajú do pokojných vôd jazier alebo mora, sa ukladajú nánosy a bahno postupne vytvára brehy. Pôvodná hranica rieky sa posúva a formuje sa suchá zem, na ktorej začínajú rásť nové druhy rastlín. V oblastiach s miernym podnebím trstinu postupne strieda tráva a začínajú tu zapúšťať korene stromy, ktoré dobre znášajú vlhkosť, napríklad jelša. Suchá zem sa prostredníctvom nánosov bahna postupne rozširuje a pôda je spevňovaná pribúdaním novej vegetácie. Vtedy začínajú rásť aj také druhy stromov ako dub a javor. Slané močiare pozdĺž pobreží postupujú smerom k moru. Niektoré mokrade sa ukladaním nánosov neustále zmenšujú. Ale na miestach, kde rieky menia svoj smer, alebo sú blokované zosunutou pôdou či priehradami, vytvárajú sa nové mokrade. Ničenie mokradí

V posledných rokoch začali mokrade miznúť nebezpečnou rýchlosťou. Niektoré boli odvodnené, aby sa získala suchá pôda na poľnohospodárske účely, z nich boli urobené skládky odpadu. Mnohé mokrade boli znečistené, pretože rieky, ktoré ich napájajú, obsahujú továrenské chemikálie a farmárske pesticídy. Zánik mokradí však nemá ničivý vplyv len na miestne živočíšstvo, ale môže mať katastrofálne následky aj pre človeka. Mokrade často slúžia ako brzdy riečnych povodní.

Dokážu zachytiť vodu a pomaly ju vsiaknuť. Tým obmedzujú šírenie povodní z dolných tokov riek. Dediny a farmy ležiace pri riekach, poniže miest, kde farmári odvodnili pôdu kvôli pestovaniu plodín, boli často zaplavované a úroda zničená. Mokrade tiež plnia úlohu vodného filtra. Odstraňujú mnohé nečistoty z vôd, ktoré nimi prechádzajú. Na niektorých miestach viedol zánik mokradí ku zníženiu kvality pitnej vody v okolitých mestách.

Mokrade ako ochrana pobrežia

Pri pobreží vytvára zánik mokradí veľmi vážne nebezpečenstvo. Mnohé vnútrozemské dediny v oblastiach trópov boli zničené tropickými búrkami a hurikánmi vďaka likvidácii koreňovcových mokradí ťažbou dreva
a zakladaním rybích fariem. Museli byť vybudované drahé umelé bariéry a iné formy ochrany. Ťažba koreňovca môže tiež znížiť rybárske úlovky, pretože mnohým druhom lovných rýb slúžia koreňovcové močiare ako liahne. Mokrade medzinárodného významu

Zničenie mokradí v jednej časti planéty môže vážne ohroziť živočíchy v inej časti sveta. Počet malých sťahovavých vtákov, ktoré na jar prilietajú do severnej Európy prudko klesol odvtedy, čo boli rozsiahle mokrade južne od Sahary odvodené, aby sa zabezpečila pastva pre dobytok. Vtáky takto prišli o poslednú dôležitú zastávku, kde sa mohli nasýtiť a napiť pred preletom cez Saharu. Mnohé z nich preto zahynú počas cesty. Niektoré dôležité mokrade sú dnes chránené medzinárodnými dohodami. Ochrana mokradí

V mnohých častiach sveta sa snažia ochrancovia životného prostredia presvedčiť vlády, aby vyčlenili mokrade pre živočíchy a rastliny vo voľnej prírode. Ponechať mokrade napospas osudu, bez zásahu človeka, však dnes už nestačí. Mnohé by sa postupne zaniesli bahnom a boli by odsúdené na zánik. Preto musí byť prísun vody do mokradí neustále kontrolovaný. Niekedy sú zvieratá, ktoré spásajú trávu, ako ovce alebo kone, privedené do týchto oblastí v určitých častiach roka, aby zachránili mladým stromom uchytiť sa v pôde. Vyhlásenie časti mokrade za prírodnú rezerváciu nemusí postačiť na je zachránenie. Ak sa okolité plochy budú aj naďalej odvodňovať, voda z prírodnej rezervácie vsiakne do týchto oblastí a mokrade budú aj tak zničené. Povolením vstupu turistov do mokradí môžu byť niekedy založené špeciálne fondy na ochranu životného prostredia.