Pŕhľava dvojdomá (žihľava) - Urtica Dioica L.

Názov – slovenský: Pŕhľava dvojdomá (žihľava).
Názov – latinský: Urtica Dioica L.
Čeľaď: Urticaceae
Dátum a lokalita zberu: November 2003, Írsko oblasť Kilkenny.
Botanická charakteristika: Trváca dvojdomá (zriedka jednodomá) bylina vysoká 60 - 150 cm. Listy má končisté, na okraji hrubo pílkovité. Samčie súkvetia sú metlovité, priame, samičie previsnuté. . Celú rastlinu pokrývajú pŕhlivé chĺpky.
Kvitnutie: Kvitne v máji až októbri.
Výskyt: Rastie hojne od nížin až po alpínsky vegetačný stupeň, najmä v blízkosti ľudských sídlisk a vo vlhkých lesoch. Uprednostňuje pôdy bohaté na dusík.
Výskyt na pôdach: Čiernozeme, humusové pôdy, hnodozeme s dostatkom vlahy a živín.
Droga: Predmetom farmaceutického zberu je list a koreň. Folium urticae (syn.Folium urticarum, Folium urticae dioicae,Folium urticae urentis), Herba urticae (syn. Herba urticarum, Herba urticae dioicae, Herba urticae urentis), Radix urticae dioicae.
Obsahové látky: Listy obsahujú až do 0,8 % chlorofylu a 12,5-18,5 % minerálnych látok (najmä soli vápnika, fosforu, magnézia, železa a i.). Ďa¬lej sa tu nachádzajú karotenoidy, violaxantín, xantofyl, xyntofylepoxid alebo eloxantín, lykopín, flavonoidy, organické kyseliny (askorbová, jablčná, jantárová, citrónová, fumárová, glycerolová, izocitrónová, octová, mravčia, listová a i.), amíny (histamín, serotonín, cholín, acetylcholín), sacharidy (arabinóza, ramnóza, fukóza, xylóza, manóza, galaktóza a glukóza). Vitamíny reprezentuje laktoflavín, kyselina pantoténová a vitamín K1, aminokyseliny predovšetkým hydroxyprolín, asparagín, treonín, serín, glycín, alanín, valín, metionín, lyzín, arginín, tyrozín, glutamín, leucín, fenylalanín, prolín a izoleucín. Z ostatných rastlinných substancií sa v žihľave nachádza metylheptenón (súčasť éterického oleja), acetofenón, (3 - sitosterín, glukokiníny, fytoncídne látky a triesloviny.
Korene obsahujú viac trieslovín ako listy a veľké množstvo minerálnych látok (najmä vápnika). Experimentálne sa v koreňoch zistili látky, ktoré zabraňujú adenomatóznemu zväčšovaniu prostaty.

Liečivé účinky: Diuretikum, antidiaroikum, antiseptikum, roborans, vitaminiferum, metabolikum, antireumatikum, antidiabetikum, derivans, hemostyptikum, derma-tikum, kozmetikum. Koreň: prostatoterapeutikum.
Pre vysoký obsah chlorofylu pŕhľava pôsobí tonizujúco, zlepšuje látkovú premenu a fyziologické funkcie orgánov i orgánových systémov, profylaktický sa užíva pri artérioskleróze. Okrem toho má chlorofyl aj mierne antiseptické.

Výhodné zastúpenie minerálnych aj stopových prvkov sa terapeuticky využíva najmä pri karenčných stavoch po vyčerpávajúcich, dlhodobých chorobách.
Močopudné pôsobenie drogy - vyvolané flavonoidmi a kyselinou glykolovou i glycerolovou - sa prejavuje zvýšeným vylučovaním chloridov a močoviny.
Keďže glukokinínové látky sa využívajú ako pomocný liek pri cukrovke, dro¬ga sa pridáva do antidiabetických čajovín. Droga sa uplatňuje aj pri lieč¬be reumatických chorôb. Antidiaroické a adstringentné pôsobenie zabezpečujú triesloviny. Obsah vitamínu K v droge zabraňuje krvácaniu.
Vhodné zoskupenie biologicky aktívnych napomáha činnosť žliaz s vnútornou aj vonkajšou sekréciou a tráviacich orgánov (vrátane peristaltiky čriev. Pre obsah základných zložiek nevyhnutných pre krvotvorbu, ale aj priamym povzbudzujúcim účinkom na kostnú dreň, sa droga osvedčila aj pri málokrvnosti, väčších stratách krvi, vysilujúcich chorobách a pri nevhodných diétach s karenciou základných živín.
Dostatočné množstvo minerálnych látok a mikroelementov zvyšuje aktivitu mnohých enzýmov.
Korene nemajú také široké uplatnenie ako listy, pretože neobsahujú chlorofyl a viaceré ďalšie látky, ktoré sa nachádzajú len v zelených častiach rastliny. Pre väčší obsah trieslovín sú účinným adstringentným prostriedkom pri dyspepsiách s hnačkami. V menších dávkach sa ordinujú pri zväčšenej prostate. Môžu sa používať aj na kúpele a oplachovanie (napr. pri zvýšenej tvorbe kožného mazu). Spolu s listami sa odporúčajú popri kauzálnej liečbe aj pri vypadávaní vlasov.
Dotyk alebo šľahanie čerstvými pŕhľavovými byľami zasahuje parenterálne do metabolizmu. Aplikuje sa najčastejšie na boľavé, postihnuté časti tela. Drobné chĺpky rastliny instilujú do kože pŕhlivé látky so živicovým sekrétom, histamínom (v zriedení 1 : 500-1 : 1 000), acetylcholínom (v zriedení 1 : 100), kyselinou mravčou, kremičitou a inými látkami, ktoré vyvolávajú miestne podráždenie a prekrvenie. Zvýšia látkovú premenu nielen v mieste kontaktu, ale - v menšej miere - aj v celom organizme. Pre nepríjemné pálivé pocity nie je tento druh terapie obľúbený, hoci v minulosti sa praktizoval bežne a v niektorých krajinách sa používa dodnes. Osobitne účinný je pri chronických bolestiach svalov a kĺbov reumatického pôvodu.
Kulinárske použitie: využitie ako čajovina, samostatne a ako súčasť čajových zmesí.

Toxické účinky: Za toxické pôsobenie rastliny sa pokladajú pŕhlivé účinky sekrétu z chĺpkov, ktoré sa instilujú do pokožky. Pálivú bolesť zmierňuje potretie postihnu¬tého miesta slinou, mydlom alebo čpavkom.
Rastlina pri vnútornom užívaní (v čaji, alebo ako potravina) nemá vedľajšie škodlivé účinky. Preto sa môže používať aj v pediatrickej a geriatrickej praxi.