Názov – slovenský: Púpava lekárska
Názov – latinský: Taraxacum officinale web. In
Čeľaď: Cichoriaceae
Botanická charakteristika: Trváca bylina. Z jej podzemka vyrastá vretenovitý, dužinatý a rozkonárený koreň, ktorý po poranení - podobne ako celá rastlina - roní biele mlieko. Zo stredu prízemnej ružice listov vyrastá stvol zakončený pomerne veľkými úbormi, tvorenými iba jazykovitými kvetmi. Plody sú typické nažky s chocholcom.
Kvitnutie: Kvitne v apríli až septembri.
Výskyt: Hojná v celej Európe, od nížin po subalpínsky stupeň, hlavne v trávnatých porastoch.
Výskyt na pôdach:Nie je náročná na výber pôdy.Väčšinou býva súčasťou trávnych a lúčnych porastou od piesčitých pôd až po černozeme.
Droga: Predmetom zberu je koreň, koreň s mladou, ešte nekvitnúcou vňaťou a úbory. Radix taraxaci (syn.: Radix dentis leonis, Radix taraxaci officinalis), Radix taraxaci cum herba (syn. Herba taraxaci cum radice), Flos taraxaci.
Obsahové látky: Koreň púpavy obsahuje horčinu laktupikrín (seskviterpénový laktón, gvajanolid), taraxacerín a taraxacín, pentacyklické metylované triterpény tasraxerol a taraxasterol. Okrem toho sa tu vyskytujú sacharidy (fruktózan inulín - až 25 %), organické kyseliny, aminokyseliny, steroly sitosterol a stigmasterol, trieslo¬viny, inozit, kaučuk, silice, minerálne látky a i.
Listy rovnako ako koreň obsahujú neglykozidické horčiny (taraxacín), saponíny, fytosteroly (taraxasterol a homotaraxasterol), sliz, inozit, manit, triesloviny, živicu, kaučuk, silicu, kyselinu askorbovú a kyselinu kremičitú.
V kvetoch sa nachádzajú aj flavonoidy, xantín, karotenoidy, trochu silice a iné látky.

Liečivé účinky: Amarum, stomachikum, cholagogum, diuretikum, metabolikum.
Horké látky (nepravé horčiny), podporujú vylučovanie tráviacich enzý¬mov a žalúdočnej kyseliny, čím zlepšujú trávenie a zvyšujú chuť do jedenia. Preto sa droga podáva pri nechuti do jedenia a zníženej tvorbe žalúdočnej šťavy spojenej so zlým trávením.
Droga napomáha optimálnu fyziologickú tvorbu žlče, uľahčuje jej prietok do dvanástnika a uvoľňuje spazmy v žlčových cestách. Terapeuticky sa využíva pri pečeňových poruchách zapríčinených nedostatočnou činnosťou pečeňového parenchýmu, poškodeniach pečeňových buniek toxickými látkami, ale aj pri zápaloch pečene, tvorbe žlčových konkrementov, dyskinézach žlčových ciest a pod.
Vďaka obsahu draslíka a flavonoidov pôsobí rastlina aj mierne diureticky.