Uklid-
ňující čaj, vhodný před spaním.
- Calmonal - extrakt do koupele při bolestech kloubů (diagnózu určí lékař!).
- Valofyt Neo - čajová směs při nervové předrážděnosti, při úzkostných
stavech, při nespavosti.
- Levandulový olej.
Ida Rystonová


LEVANDULE

P O P I S: Trsovitý, priamo rozkonárený poloker, vysoký 20-60 cm, pokrytý
krátkymi sivými chĺpkami. Listy sediace, čiarkovité, na spodnej strane husto plstnaté.
Drobné kvety sedia v chudobných, dolu oddialených, hore hustých papraslenoch,
usporiadaných do koncových klasov. Zvyčajne kvitne v júli až v auguste. Plodom
sú 4 drobné oriešky. Levandula ako väčšina hluchavkovitých rastlín je medonosná
a možno ju úspešne pestovať ako okrasnú. V teplých oblastiach Európy rastie aj divo,
zväčša sa však pestuje. Obľubuje slnečné polohy. Zámeny a falšovania drog prakticky
neprichádzajú do úvahy - materská rastlina sa výhradne pestuje, kvetná i vňaťová časť
má osobitne charakteristický výzor. Hlavnými dodávateľmi drogy na farmaceutický trh
sú Španielsko, Francúzko a Maďarsko.

Z B E R A N Á Č A S Ť:
- Levanduľový kvet - Flos lavandulae
Zberanou časťou je predovšetkým kvet, ktorý sa zbiera tesne pred rozkvitnutím rastliny
a to prevažne v júli až auguste, postupne ako rozkvitá. Možný je i zber orezávaním
koncových klasov papraslenov. Tieto sa dávajú sušiť v tenkých vrstvách, príp. sa vňať
suší vo zväzočkoch. Po usušení sa jednotlivé kvety i s klaichom obtŕhajú. Vhodná teplota
na sušenie je asi 20 až 30 st.C. Strata na hmotnosti býva asi 75-80%. Ak sa suší umelým
teplom nesmie teplota prekročiť 30 až 35 st.C (silica). Kvetovú drogu je potrebné starostlivo
skladovať, v dobre uzatvorených obaloch, škodí jej svetlo a vlhko.

- Levanduľová vňať - Herba lavandulae
Menej často sa zbiera celá vňať a to obyčajne v mesiaci august. Bylinné vrcholce
sa odrezávajú alebo žnú krátko pred kvitnutím, resp. na samom začiatku kvitnutia (júl
až august). Rastliny možno zberať aj viac krát do roka, pretože kvety sa rozvíjajú postupne.

O B S A H O V É L Á T K Y: Kvety obsahujú do 5% silice, oficiálnej vo väčšine svetových
liekopisov. Skladá sa asi z 30 doposiaľ známych zložiek, v nej asi 50% linalylacetátu,
linalol, borneol, izoborneol, geraniol, cineol, gáfor a ďalšie terpény. Okrem toho je tu
do 12% trieslovín, antokyány a horčina. Vňať má rovnaké zloženie, ale menšie množstvo
silice (do 1%) a väčšie množstvo trieslovín. Liekopisne neprípustná silica z príbuzného druhu
L.latifolia Med. - tzv. Spik-olej, je chudobná, až bez esterov (s linalolom a cineolom ako
hlavnými obsahovými látkami) a lavandínové silice pochádzajú z hybridov (napr. L. latifolia
x L.angustifolia) obsahuje hlavne linalylacetát (20 až 24%, resp.