Gén je úsek molekuly DNA, ktorý nesie úplnú genetickú informáciu pre určitú vlastnosť alebo funkciu. V bunkách
eukaryotických organizmov má gén obyčajne viac foriem, ktoré sa nazývajú alely, a každý gén je v genotype
zastúpený jedným alelickým párom – dvoma alelami, pričom jedna pochádza od otca a druhá od matky. Súbor dedičných informácií – génov – je v prevažnej časti sústredený v bunkovom jadre. Nachádzajú sa tu chromozómy, na ktoré sa viažu gény. Ide teda o jadrovú dedičnosť. Ďalšia, no veľmi malá, časť génov sa nachádza v mitochondriách a plastidoch, a ide o mimojadrovú dedičnosť.
Bunkové jadro má teda pre dedičnosť prvoradý význam. Väčšinu jadra tvorí chromatín, ktorého základom sú nukleozómy. Jeden nukleozóm tvoria 4 páry histónov, bielkovinových štruktúr, s označením H2A, H2B, H3 a H4. DNA nachádzajúca sa v jadre sa obtáča okolo nukleozómov a tie sa ďalej obtáčujú okolo seba. Na jeden nukleozóm, čiže 8 molekúl histónov pripadá 1,75 závitu DNA. Závitnica nukleozómov sa ďalej obtáča okolo chromozómového skeletu, ktorý je tvorený proteínovými vláknami, vzniká chromozóm. Rozlišujeme euchromatín, ktorý je dešpiralizovaný, a zároveň aktívny, je neviditeľný pod mikroskopom, a heterochromatín, časť špiralizovaná, inaktívna a pod mikroskopom viditeľná. Existuje tiež ešte
X-chromatín, alebo Barrovo teliesko, podľa staršieho označenia aj sexchromatín. Je to hrudka zahusteného, špiralizovaného chromatínu, ktorá sa nachádza na vnútornej strane jadrovej membrány. Barrovo teliesko je charakteristické výlučne pre ženy, keďže ide o chromatín X. Je dôležité pri určovaní pohlavia v prípade rôznych genetických chorôb, keď nie je jasné, či ide o jedinca mužského alebo ženského pohlavia.

Veľkosť a tvar chromozómu môžu byť rozmanité, no pre daný druh sú konštantné. Dĺžka chromozómov sa pohybuje od niekoľko desatín mikrometrov až po niekoľko desiatok mikrometrov, no u každého chromozómu sa v priebehu bunkového cyklu mení. Tvarovo sa od seba jednotlivé chromozómy odlišujú hlavne umiestnením centroméry, chromozómovej oblasti, ktorú možno na chromozóme pozorovať podľa zreteľného zúženia, tzv. primárnej konstrikcie. Centroméra môže ležať uprostred chromozómu (potom sú obe ramená, oddelené centromérou, rovnako dlhé) alebo môže byť posunutá bližšie k jednému koncu chromozómu. Existujú však aj chromozómy, ktorých centroméra je umiestnená na jednom konci – jednoramenné chromozómy.