Medzi ďalšieho zástupcu jednoduchých cukrov patrí fruktóza – ovocný cukor. Na rozdiel od glukózy nepodnecuje tvorbu inzulínu. Z hľadiska športovania, chudnutia a rysovacieho tréningu nie je tento cukor veľmi vhodný. Blokuje totiž uvoľňovanie tuku pre energetické využitie.

Cukry, ktoré sa skladajú z dvoch druhov monosacharidov sa nazývajú disacharidy. Najznámejšími zástupcami je sacharóza a laktóza. Sacharóza je cukor ktorý sa získava z repy. Je kombináciou glukózy a fruktózy. Mliečny cukor – laktóza je zase kombináciou galaktózy a glukózy.

Okrem jednoduchých cukrov sú v našej potrave zastúpené aj tzv. komplexné sacharidy – polysacharidy. Sú to vlastne reťazce monosacharidov a skôr ako ich telo dokáže prijať, sa musia rozložiť na jednoduché cukry. Kým monosacharidy znamenajú po prijatí nárazovo veľké množstvo energie, energia so zložitých cukrov sa uvoľňuje postupne. Komplexné uhlohydráty nemajú sladkú chuť a ich zdrojom sú najmä pekárenské výrobky, cestoviny, zemiaky, ryža atď. Ich podiel v potrave by mal byť výrazne väčší ako jednoduchých cukrov. Pri výbere je vhodné klásť dôraz na celozrné výrobky a výrobky ktoré ešte úpravou nestratili potrebné živiny.


Ako trávime a vstrebávame sacharidy?

Trávenie sacharidov (chemický rozklad disacharidov, oligosacharidov a stráviteľných polysacharidov) začína prebiehať v ústach: slinná amyláza štiepi molekuly škrobu a preto dôkladné požutie potravy obsahujúcej škroby bráni nadmernému kvaseniu sacharidov v tráviacom trakte. Vyhnete sa takým tráviacim ťažkostiam ako sú plynnatosť, nadúvanie, narušenie črevnej mikroflóry. Podľa starších predstáv trávenie sacharidov v žalúdku prakticky neprebieha – nie sú tam potrebné enzýmy ani vhodné chemické prostredie (obsah žalúdka je príliš kyslý). Nedávne analýzy obsahu látok v trávenej potrave však ukázali, že škroby a trávené bielkoviny neutralizujú kyslý obsah žalúdka a vytvárajú podmienky pre pokračovanie chemického rozkladu sacharidov aj tu. To je jeden z argumentov, prečo tzv. delená strava, ktorá varuje pred kombináciou bielkovín a sacharidov do jedného jedla, nemá biochemické opodstatnenie. Keď sa neskôr trávená potrava s obsahom sacharidov dostane do tenkého čreva, pustia sa tam do nich enzýmy z pankreasu (alfa-amyláza) a sliznice tenkého čreva (sacharáza-izomaltáza, maltáza-izomaltáza, laktáza, trehaláza, atď.). Výsledkom pôsobenia všetkých týchto látok zložitých názvov sú základné monosacharidy, ktoré sa vstrebávajú do krvi.