Okrúhlovce (nemathelminthes)

Výskyt: Žijú v sladkých a slaných vodách, pôde.
Parazitujú na rastlinách, živočíchoch i na človeku.
Telo: Valcovito pretiahnuté, k obom koncom zúžené, nečlánkované, na povrchu majú silnú kutikulu, vytvorenú 1-vrstvovou pokožkou. Prierez tela je kruhovitý. Majú pseudocelovú dutinu, ktorá býva vyplnená telovými tekutinami, u endoparazitov napr. kyselinou maslovou. Kyseliny vytvárajú pri anaeróbnom dýchaní, udržujú im pevnosť a pružnosť tela. Tráviaca sústava: Majú análny aj ústny otvor, tráviacu trubicu.
Cievna sústava: Nie je dobre vyvinutá.
Vylučovacia sústava: Protonefrídie sú často nahradené 1- bunkovými vylučovacími trubicami. Rozmnožovanie: Sú oddeleného pohlavia a rozmnožujú sa pohlavne i nepohlavne.
Do tohto kmeňa zaraďujeme 7000 druhov a delíme ich do 3 tried: Vírniky (Rotatoria), Bruchobrvce (Gastrotricha), Hlístovce (Nematoda).

1.trieda: Vírniky ( Rotatoria )
Výskyt: Moria, sladké vody, mach, vzácne sú cudzopasné druhy.
Žijú poväčšine samostatne, niektoré druhy aj v kolóniách. Tvoria podstatnú časť planktónu.
Nepriaznivé životné podmienky prežívajú v anabióze – strnulosť.
Poznáme 1500 druhov vírnikov.
Telo: Veľkosť 0,5 až 2 mm, pretiahnuté alebo krátke a široké, pokryté kutikulou, často vytvárajú aj rozmanité, pevné schránky. Delí sa na tri časti: hlava, telo, noha.
Na hlave majú tzv. vytiahnuteľný vírivý aparát. Horný veniec im slúži na pohyb a dolný vháňa potravu k ústnemu otvoru. Niektoré druhy ho však nemusia mať. Pohybová sústava: Pod pokožkou majú pozdĺžne, šikmé, okružné svaly. Noha je husto priečne prúžkovaná, na jej konci sú spravidla 2 krátke alebo dlhé prstovité prívesky s lepivými žľazami. Pomocou výlučkov týchto žliaz sa zachytávajú na podklade.
Tráviaca sústava: Tráviaca trubica začína ústnym otvorom. Za ním je prežúvací hltan(mastix), v ktorého stenách je silná svalovina. Vo vnútri hltanu sú kutikulárne doštičky, ktorými drtia prijatú potravu. Tá potom prechádza krátkym žalúdkom do veľkého vakovitého žalúdku, kam ústi hepatopankreas. Je to vlastne prvá samostatná tráviaca žľaza. Vakovitý žalúdok prechádza do krátkeho a úzkeho čreva, ktoré ústi konečníkom do kloaky, ktorá má vývod na chrbtovej strane na báze nohy. Vylučovacia sústava: Tvorená plamienkovitými bunkami, ktoré sa otvárajú do dvoch postranných protonefrídiálnych kanálikov. Kanáliky vedú celým telom a končia v močovom mechúre na brušnej strane kloaky.

Močový mechúr sa rytmicky vyprázdňuje .
Dýchanie: Celým povrchom tela
Telové tekutiny sú v pseudocelovej dutine
Nervová sústava: Majú tri páry uzlín. Prvý pár je v hlave nad hltanom a riadi zmyslové brvy, ktoré ležia na chrbtovom a postrannom tykadielku a pohárikovité oči na spodnej strane s červeným pigmentom. Druhý pár tvorí podhltanovú uzlinu, leží pri stenách prežúvacieho hltanu. Tretí pár uzlín riadi nohu a je uložený pri stenách kloaky.
Rozmnožovanie: Sú oddeleného pohlavia a značne sa odlišujú. Samčekovia sú buď veľmi maličkí a nemajú vyvinuté všetky telové orgány alebo nie sú. Ak nie sú samce, nový jedinec sa vyvíja z neoplodnených vajíčok. Pohlavné orgány sú jednoduché, tvoria ich vakovité alebo trubicovité pohlavné žľazy a krátke vývodné cesty. Vaječníky sú nepárové, delené na 2 časti. V lete a na jar sa z neoplodnených vajíčok vyvíjajú samičky. Na konci leta a na jeseň začne určitá generácia samičiek znášať dva druhy vajíčok. Z menších haploidných vajíčok sa bez oplodnenia liahnu samčekovia, ktorí oplodnia samičky. Veľké vajíčka v pevných obaloch sú diploidné a na jar sa z nich vyvíjajú samičky. Celý cyklus sa v priebehu roka opakuje.
Striedajú sa teda 2 generácie, jedinci jedného pohlavia a obojpohlavní jedinci = heterogonia.
Majú veľký hospodársky význam, lebo sú súčasťou zooplanktónu. Ich pôvod nebol doteraz objasnený. Systematicky túto triedu delíme na dve podtriedy: Seisona a Eurotatoria. Podtiedy delíme do 5 radov: Seisonida, Bdelloidea, Ploima, Flosculariacea, Collothecacea. Rad: Ploima
Patrí sem najväčšie množstvo vírnikov.
Majú rôzny tvar tela. Na nohe majú buď jeden alebo dva prsty, niekedy nohu nemajú. Zástupca: Panciernatka obyčajná
Bežne sa vyskytuje v našich rybníkoch, je to bežný druh planktónu. Telo má vakovité, pretiahnuté s ulitou. Na hlave má takzvaný vytiahnuteľný vírivý aparát. Na nohe má 2
prívesky tvaru prsta s lepivými žľazami. Na jar a v lete sa vyskytujú iba samičky a samce, ktoré sú oveľa menšie sa vyskytujú na konci leta a na jeseň. Cyklus rozmnožovania voláme heterogonia. Patria sem aj vírniky z rodu Keratella. Ich ulita vzadu vybieha do dvoch dlhých ostňov a povrch tela sa delí na políčka. Rod Polyarthra má hranaté telo, bez ulity, na stranách má 4 zväzky mečovitých ihlíc.
Vírniky z rodu Asplanchna majú sklovito priehľadné telo bez nohy.

Rad: Flosculariacea
Telo majú bez nohy, ak je vyvinutá, nemá prsty, na konci má buď venček alebo brvu. Vírivý aparát je veľký, laločnatý, má zreteľne vyvinuté kruhy bŕv. Patrí sem rod Melicerta.

Tieto vírniky žijú prisadlo, tvoria okolo seba schránky z rôsolovitej hmoty alebo cudzích teliesok zlepených slizom.
Zástupca: Váľavec guľový, ktorý tvorí hnedožlté gule zložené z niekoľkých desiatok jedincov, ich telo má tvar pohárika, v strede gule sa spájajú nohami a sú obalení rôsolovitou hmotou.

2. trieda: Bruchobrvce ( Gastrotricha )
Výskyt: V piesku na dne morí alebo hnijúcom lístí.
Telo: Sú mikroskopicky veľké, asi 1 mm. Stavba tela je veľmi jednoduchá. Na spodnej strane je telo chránené kutikulou a ostňami. Okolo ústneho otvoru majú zmyslové brvy v štetinách.
Pohybová sústava: Na brušnej strane majú 2 pásy vírivých bŕv, ktoré slúžia na pohyb. Na konci tela majú 2 prívesky tvaru prsta s lepivými žľazami, ktorých výlučky slúžia na prichytenie na podklade. Pod pokožkou je pozdĺžna svalovina. Tráviaca sústava: Za ústnym otvorom na začiatku tela je hltan, ktorý prechádza do 4 radov endodermálnych buniek, kde sa rozkladá potrava. Konečník ústi samostatným otvorom. Vylučovacia sústava: 2 protonefrídie. U niektorých druhov sa nevyvinuli.
Dýchanie: Celým telom.
Telové tekutiny sú v samostatnej dutine.
Nervová sústava: 1 nervový zhluk sa nachádza v hlave, vychádzajú z neho 2 nervové pásy. Rozmnožovanie: Sú to obojpohlavné živočíchy, majú vaječníky a semenníky so samostatným vývodom. Oplodnené vajíčka sú veľké, pokryté ostnatou škrupinou. Zachytávajú sa na vodných rastlinách.
Túto triedu delíme na 2 rady: Macrodasyoidea a Chaetonotoidea
U nás je bežne rozšírená Vidlovka veľká.

3.trieda: Hlístovce (Nematoda)
Výskyt: V morskej i sladkej vode, môžu žiť voľne alebo cudzopasne.
Telo: Oblé, pružné, pretiahnuté, nečlánkované, k obom koncom zúžené, pokryté kutikulou. Pod ňou sa nachádza 1- vrstvová pokožka. Pokožka vytvára smerom dovnútra tela 4 laločnaté doštičky, vyčnievajúce oproti sebe v pseudocelovej dutine. Prevažná väčšina cudzopasí na rastlinách, živočíchoch, človeku. Nachádzajú sa v koreňoch a hľuzách rastlín, svaloch a krvi, lymfatických uzlinách, pľúcach, črevách, konečníku, kloake stavovcov i bezstavovcov. Niektoré z nich majú značný význam pri zúrodňovaní pôdy. Niektoré z nich sú škodci poľnohospodárskych plodín, iné spôsobujú závažné ochorenia zvierat a človeka. Vylučovacia sústava: Nachádza sa na ľavej a pravej strane tela. Je tvorená 1 bunkou , ktorá je pretiahnutá do trubice. Trubice prechádzajú pokožkovými doštičkami, na konci tela končia slepo, v prednej časti tela sa spájajú a vyúsťujú asi v prvej tretine na brušnej stene jedným vylučovacím otvorom. Ako fagocytózne orgány nachádzame v tele hlístovcov nefrocyty. Dýchanie: Anaeróbne, štiepením glykogénu vznikajú okrem kysličníku uhličitého a kyslíku aj voľné kyseliny. Telové tekutiny spolu s vyššie uvedenými kyselinami sa nachádzajú v pseudocelovej dutine.

Nervová sústava: Začína prstencom okolo hltana, z ktorého vybieha do tela 8 nervových pruhov. Tie prestupujú pokožkové výbežky. Brušný nervový pruh je spravidla silnejší než ostatné a poukazuje na uloženie nervovej sústavy bezstavovcov na brušnej stene. Majú zmyslové bunky okolo ústneho otvoru, samce ich majú aj na konci tela. Morské hlístovce majú pri stenách predného konca žalúdka neveľké zhluky pigmentu, ktoré môžeme pokladať za primitívne oči, tie slúžia na rozlíšenie svetla a tmy. Tráviaca sústava: Tráviaca trubica začína na začiatku tela ústnym otvorom, okolo neho môžu byť 3 laločnaté výbežky, na vnútornej strane s drobnými zmyslovými bradavkami. Niektorým druhom sa vyvinuli výbežky kutikuly- zuby. Ústny otvor vedie do pevného svalového hltanu, ktorý nasáva živiny z tela hostiteľa. Hltan prechádza do nevýrazného žalúdka. Do žalúdka ústia 1- bunkové žľazy. Svalovec má žalúdok tvorený množstvom veľkých buniek, ktorými prechádza úzka vnútrobunková chodbička. Za žalúdkom je rovné črevo. Črevo sa na konci tela rozširuje do pevnejšej kloaky, vyúsťuje ne povrch tela otvorom, u svalovcov končí slepo. Zadná časť tráviacej trubice je ektodermálneho pôvodu, predná časť endodermálneho pôvodu. Trávenie prebieha v strednej časti tela.
Rozmnožovanie: Hlístovce sú spravidla oddeleného pohlavia so zreteľným pohlavným dimorfizmom. Stavba pohlavných orgánov hlísty koňskej: Samčie pohlavné orgány začínajú nepárovým trubicovým semenníkom, ktorý je uložený asi v polovici tela. Na semenník nezreteľne nadväzuje vývod spermií, ktorý ústi do črevnej kloaky. V tejto časti sú uložené 2 výbežky. Tie slúžia ako pomocné orgány pri párení. Samičie pohlavné orgány sú tvorené dlhým párovým trubicovým vaječníkom, ten sa nachádza po stranách tela a nevýrazne prechádza do vajcovodu. Oba vajcovody sú dlhé a stále sa rozširujú. Maternice, ktoré nadväzujú na vajcovody sú najširšie spomedzi vývodných pohlavných ciest a vždy sú vyplnené rovnakým množstvom vajíčok. Maternice v prednej časti tela sa spájajú a stopkovito prechádzajú do pošvy, ktorá sa u samíc otvára pohlavným otvorom v blízkosti vylučovacieho otvoru v prednej časti tela. Oplodnenie zrelých vajíčok prebieha vnútorne, takže v maternici sú okrem vajíčok i spermie. Oplodnené vajíčka vychádzajú z tela hostiteľa zároveň s nestrávenými zbytkami potravy. Vajíčka majú na povrchu veľmi pevný obal, ktorý ich chráni pred klimatickými zmenami a pôsobením chemických látok.. Vajíčka sú veľmi odolné, ľahké, po okolí ich rozširuje vietor a prežijú aj vyschnuté.

Na povrchu majú spravidla lepkavú blanu, takže sa ľahko prilepia na podklad. U väčšiny druhov sa na vzduchu vajíčka ryhujú. Potravou sa ryhované vajíčka parazitov ( napr. hlísty detskej ) dostávajú do žalúdka hostiteľa, kde sa z nich vyvíjajú drobné larvy, tie sa dostávajú cez steny čriev dovnútra. Odtiaľ sa dostávajú do pľúc a nakoniec sa dostanú hrtanom do ústnej dutiny. Tento vývoj trvá až 30 dní. Z ústnej dutiny hostiteľa sa larva dostáva potravou do tenkého čreva, kde sa prichytí a dospieva na hlístu. Väčšina hlíst znáša vajíčka, s výnimkou živorodých foriem, ktorým sa z vajíčka vyliahne larva pripomínajúca dospelého jedinca.
Poznáme asi 5000 druhov Hlíst a začleňujeme ich do 14 radov: Enoploidea, Dorylaimoidea, Mermitoidea, Rhabditoidea, Rhabdiasoidea, Oxyuroidea, Ascaroidea, Strongyloidea, Spiruroidea, Chromadorata, Drancunculoidea, Filarioidea, Trichuroidea, Dioctophymoidea.

Rad: Enoploidea
V prednej časti tela majú 6 výbežkov a 10 štetín, v ústach 3 zuby s hltanovými žľazami. Žalúdok je svalnatý. Na konci tela majú žľazy, ktorými sa prichytávajú. Namiesto vylučovacích orgánov majú brušné žľazy. Žijú voľne a dravo. Patria sem mikroskopické druhy žijúce v morskom bahne a v sladkých vodách.
Rad: Háďatkovky ( Rhabditoidea )
Zástupcovia tohto radu sú drobné hlísty väčšinou s dvojitým rozšíreným žalúdkom a bodcom. Samce majú výbežky. Vylučovanie zabezpečujú brušné žľazy. Živia sa buď saprofyticky alebo cudzopasne. Sú to prevažne parazity rastlín. V koreňoch repy žije nebezpečný škodca Háďatko repné, spôsobuje žltnutie listov. V listoch alebo klasoch pšenice žije Háďatko pšeničné. V starom skysnutom octe žije Háďatko octové.

Rad: Mrle ( Oxyuroidea )
Sú to parazity stavovcov a hmyzu. Oplodnené samice v noci vyliezajú z análneho otvoru a kladú vajíčka v kožných záhyboch. Z vajíčok sa vyvíjajú 2 až 3 týždne mrle. Vajíčka sa dostávajú von spolu s nestrávenými zvyškami potravy.
Mrľa detská: Žije v tenkom čreve detí i dospelých, spôsobuje chorobu zvanú oxyuriózu. Prejavuje sa silným svrbením v análnom otvore, u detí únavou, podráždenosťou.. Samec dorastá až do dĺžky 6mm, samica 12mm.Oplodnené samičky vyliezajú von, kladú okolo análneho otvoru vajíčka a spôsobujú tým neznesiteľné svrbenie. Vajíčka sú veľmi drobné a ľahké, roznáša ich vietor a muchy. Nákaza sa šíri znečistenou potravou a u detí autoinfekciou. Preto je dôležitá hygiena. Najčastejšie sa vyskytuje u detí.

Rad: Hlísty ( Ascaroidea )
Samice majú okolo ústneho otvoru 3 pysky, samce majú 2 výbežky. Najznámejším zástupcom je hlísta koňská.

Žije v tenkom čreve. Je oddeleného pohlavia. Samce a samice sa značne odlišujú. Samec je menší, maximálne 25 cm, tenší. Zadný koniec tela má ostro zašpicatený a špirálovito stočený pod brušnú stenu. Na vnútornej strane stočenej zadnej časti má 2 oblúkovito zahnuté výbežky, ktorými pri kopulácii pridržujú samce samice a rozširujú ich pošvu. Samice sú dlhšie a silnejšie, dosahujú dĺžky až 40 cm. Obidva konce tela majú špicaté a rovné. Farba hlísty koňskej je žltá, povrch má hladký a lesklý, tvorený silnou kutikulou. V tenkom čreve človeka žije perleťovo sfarbená hlísta detská. Vajíčka sa ryhujú v zemi 14 dní, v zime dlhšie. Pred nakazením sa chránime dodržovaním hygieny. Hlísty škodia v tele hostiteľa mechanicky i fyziologicky. Mechanicky tým, že narušujú cievne vlásočnice, upchávajú črevo a spôsobujú praskanie čriev. Fyziologicky tým, že odoberajú hostiteľovi živiny, spôsobujú problémy pri trávení. Toxíny, ktoré vylučujú spôsobujú podráždenosť, bolesti hlavy, ochrnutie končatín. Účinky nákazy sú závislé do množstva výskytu. Rad: Háčikovky ( Strongyloidea )
Sú to väčšinou črevné parazity. Vyskytujú sa u koňov, psov, ľudí. Niektoré druhy spôsobujú vznik ochorenia pľúcnej strongylózy u domácich zvierat alebo lovnej zvery. V tenkom čreve človeka žije háčikovka ľudská. Spôsobuje zápchy a chudokrvnosť. Vo vlhkej zemi sa liahne z oplodnených vajíčok larva, ktorá sa zavŕtava do pokožky a krvou sa dostáva cez črevá a pľúca do tenkého čreva, kde sa usadí. Je to jeden z najrozšírenejších parazitov na svete. V tropických oblastiach je nakazených 100% obyvateľstva.

Rad: Vláknovky ( Filarioidea )
Sú to dlhé a tenké cudzopasné živočíchy, žijú v cievnom a lymfatickom obehu človeka. Ich larvy nazývame mikrofilárie a prenáša ich cicavý hmyz.
Patrí sem vláknovka lymfatická. Dospelý parazit žije v lymfatických uzlinách, ktoré upcháva. Hromadiaca sa lymfa spôsobuje nadmerný rast určitých častí tela. Tento parazit spôsobuje vznik ochorenia zvaného elefantiáza, pri ktorom dochádza k abnormálnemu zväčšeniu niektorých častí tela. Spravidla sa dostavujú i vysoké horúčky a zimnice. Mikrofilárie prenášajú v noci komáre na iných hostiteľov. Ochorenie bolo najviac rozšírené v Afrike, Južnej Amerike, Južnej Ázii a v oblasti Tichomoria. Ďalším rozšíreným druhom je vláknovka očná. Žije medzi spojivkou a bielkom. Vyvoláva zápaly očí, kožné hrče. Mikrofilárie sú cez deň prenášané muchou rodu Chrysops.

Rozšírený je v Afrike.

Rad: Nitkovky ( Trichuroidea )
Sú to drobné endoparazity domácich zvierat a ich komenzalov i človeka. Spôsobujú závažné ochorenia.
Tráviaca sústava: Tráviaca trubica začína ústami, pokračuje kapilárnym žalúdkom, ktorý je bez svalov a ústia do neho žľazy. Samce majú 1 výbežok.
Patrí sem nitkovka ľudská. Má dĺžku 3- 5 cm, žije v slepom a hrubom čreve človeka a prasaťa. Tenkou nitkovitou prednou časťou tela sa zavŕtava do steny čreva, čím sa tu pevne prichytí. Vajíčka citrónovitého tvaru sa dostávajú s výkalmi do zeme alebo vody. Človek sa nakazí potravou s vajíčkami. Toto ochorenie je rozšírené po celej Zemi.
Ďalším zástupcom je svalovec stočený. Vyskytuje sa v svaloch myší a potkanov. Z týchto pôvodných hostiteľov sa môže dostať do prasaťa a z prasaťa do človeka. V dospelosti samec dorastá do dĺžky 1,5 mm a samica 3 až 4 mm. V svaloch zvierat a človeka žijú larvy, ktoré sa sem dostanú krvou. Množstvo lariev je rôzne, v 1 kg mäsa bolo nájdených až 10 miliónov lariev. Špirálovito zatočené larvy sa zavŕtavajú do svalových vlákien. Svalové vlákna sa rozrušia a zostávajú z nich len obaly. Takto vzniká obal, v ktorom je ukrytá larva. Tá okolo seba vytvára nové obaly a vápnité schránky. V tomto štádiu môže zostať až 6 rokov.
Po zjedení nakazeného mäsa človekom alebo iným stavovcom sa obal v žalúdku rozpustí, larvy sa uvoľnia a v tenkom čreve pohlavne dospievajú. Samce po oplodnení samičiek hynú. Samičky prenikajú do črevnej steny a odtiaľ do lymfatických uzlín. Tu prežívajú asi 2 mesiace. Samičky sú živorodé, rodia 1500- 10 000 lariev. Potom sa vracajú do čreva a hynú. Nové larvy sa prúdom lymfy a krvi dostávajú do svalov, kde sa obalia a vývoj sa opakuje v novom nakazenom jedincovi. Toto ochorenie sa v prvej- črevnej fáze prejavuje horúčkami až 40 stupňov, bolesťami brucha, zvracaním, opuchmi očných viečok..., v druhej fáze- svalovej sa prejavuje bolesťami svalov. Kríza sa dostaví po 4 až 6 týždňoch. V období prvých príznakov je nakazené mäso ešte v žalúdku, takže výplachmi a preháňadlami sa dá zbaviť aspoň časti nákazy. Akonáhle sa dostane do svalov, nedá sa pomôcť, smrť nastáva v 5- 30 %. U nás je však toto ochorenie veľmi zriedkavé. Podrad: Dioctophymoidea
Tieto hlísty žijú v obličkách, črevách, brušnej dutine rôznych šeliem, prasiat, koňov, vzácne aj u človeka.
Rad: Nematomorpha
Výskyt: V dospelosti žijú v stojatých vodách.
Telo: Pokryté silnou kutikulou.
Pohybová sústava: Svaly sú vyvinuté pozdĺžne.
Tráviaca sústava: Nie je dobre vyvinutá.
Vylučovacia sústava: Chýba.
Dýchanie: Ak žijú voľne, dýchajú celým povrchom tela, inak anaeróbne.

Nervová sústava: Majú lícny nervový brušný pruh.
Rozmnožovanie: Sú oddeleného pohlavia. Z oplodnených vajíčok sa vyvíjajú vo vode larvy, ktoré majú krátky chobot s 3 ostňami a vencom silných háčkov pri koreni chobota. Žijú v larvách pakomárov a po zjedení sa dostávajú do dravých chrobákov. Črevom preniknú do telovej dutiny chrobáka a tu pohlavne dospievajú. Z telovej dutiny sa dospelí jedinci uvoľňujú do vody. Poznáme 225 druhov, tie delíme na podrady: Gordioidea a Nectonemidea.
Najznámejším zástupcom je gordius aquaticus. Samec je veľký 20 cm a viac, je tmavohnedý s vykrojeným chrbtom. Samica má dĺžku iba 10cm, nemá vykrojený chrbát. Črevá majú buď zúžené alebo zrastené. Telová dutina je vyplnená parenchýmom.

Zdroje:

Zoológia -