Typické príznaky cukrovky sú častejšie močenie a väčší smäd. Podľa týchto príznakov, dostala cukrovka dnes používané odborné pomenovanie. „Diabetes“ znamená rýchlejší prietok a „mellitus“ sladkú chuť moču. Diabetes je choroba látkovej premeny, pri ktorej dochádza k poruchám prirodzenej látkovej premeny. Najväčšie výkyvy pritom dosahujú hodnoty sacharidov. Sacharidy sú zložky mnohých potravín. Obsahuje ich obilie a obilné výrobky, zemiaky, ryža, ovocie, zelenina, mlieko a mliečne výrobky. Potravou prijaté sacharidy sa v tele menia na hroznový cukor a vlievajú sa do cievnej sústavy. Takto prechodne a v určitých hraniciach stúpa koncentrácia krvného cukru. Množstvo krvného cukru sa meria v mg/dl alebo v mml/l. U zdravých ľudí dosahuje koncentrácia krvného cukru normálne na lačno pod 100mg/dl (5,60 mml/l) a po konzumácii jedla najviac 130 až 140 mg/dl (7,28-7,84 mml/l). Na správny priebeh látkovej premeny dohliada inzulín. Je to hormón, ktorý produkuje podžalúdková žľaza, pankreas. Odtiaľ sa krvou dostáva do orgánov a buniek, aby im pomáhal spracúvať hroznový cukor. Pri diabete je produkcia inzulínu narušená alebo celkom zastavená, takže nastáva porucha regulácie látkovej premeny. To má priame dôsledky: ak diabetik konzumuje potraviny obsahujúce sacharidy, nadmieru stúpa koncentrácia cukru v krvi. Pri hodnotách krvného cukru vyšších ako 160 až 180 mg/dl (8,96-10,08 mml/l) začínajú obličky vylučovať čas hroznového cukru z krvi močom. Nadbytočný cukor sa môže vylúčiť iba veľkým množstvom moču. Voda, ktorá je na to potrebná, pochádza z tela. Preto je v tkanivách nedostatok vody, čo vedie k pocitu smädu. Takto možno u neliečeného alebo zle liečeného diabetika pozorovať a ľahko vysvetliť dva typické javy: veľké množstvo moču a stály smäd. Vylúčený hroznový cukor chýba svalstvu ako palivo. Preto telo siaha po rezervách energie najmä v pečeni a v tukových bunkách; tukové bunky sa splošťujú. Diabetik sa cíti slabý a chudne.
Cukrovka je takmer bez výnimky dedične podmienená porucha látkovej premeny. Nededí sa však samotná choroba, prenášajú sa iba dispozície k tomuto ochoreniu. Na svete dnes žijú milióny diabetikov. Príčinou manifestácie ochorenia časti diabetikov 1.typu sú prevdepodobne určité infekty, predovšetkým sebaničivá (takzvaná autoimunologická) reakcia organizmu na vypuknutie tejto dedične podmienenej cukrovky. U veľkého počtu diabetikov 2.typu dôležitú úlohu pri vzniku choroby zohráva predovšetkým nadmerná hmotnosť a prejedanie sa.