Pri 1.type je v popredí totálny nedostatok inzulínu. Diabetici s týmto typom cukrovky sú skôr chudí, a predsa ochorejú. Musia si trvale pichať inzulín. Aj tu je však rovnako dôležitá správna výživa. Pre 2.typ diabetikov je takmer vždy charakteristická nadmerná hmotnosť. K tomu sa pridáva nedostatočný účinok inzulínu, vyskytujúceho sa predtým v potrebnom množstve. Najmä ak nadmerná hmotnosť pretrváva, môže sa porucha látkovej premeny ustáliť. Najdôležitejším opatrením pri liečbe diabetikov tohoto 2.typu je teda schudnutie. Zavedením patričnej diéty možno tento typ cukrovky úspešne liečiť často celé roky. Až potom sa doplňuje liečba podávaním tebletiek. Po mnohých rokoch však môže byť aj u diabetika tohoto typu nevyhnutná liečba inzulínom, pretože telo stráca svoje rezervy inzulínu. U diabetikov, ktorí sa neliečia alebo sa liečia nesprávne, môže koncentrácia krvného cukru stále stúpať. Hrozí tzv. vykoľajenie látkovej premeny, ktoré môže viesť až k životunebezpečnej diabetickej kóme. U diabetikov je výraznejšie riziko poškodenia ciev a z toho vyplývajúcich následných závažných chorôb ohrozujúcich život. Diabetici podstatne častejšie trpia na poruchy prekrvenia rozličných orgánov ako ľudia, ktorí nemajú cukrovku. Typické sú zmeny na cievach obličiek a očí. Aj ateroskleróza (ľudovo zvápenatenie ciev) sa vo zvýšenej miere vyskytuje u diabetikov, osobitne v mladšom veku. V najhorších prípadoch majú tieto poškodenia ciev za výsledok životunebezpečné ochorenia, ako je oslepnutie, chronická nedostatočnosť obličiek, srdcový infarkt, mozgová príhoda a gangréna (sneť, vredy) dolných končatín. AK VŠAK DIABETICI SPRÁVNE DODRŽIAVAJÚ LIEČBU CUKROVKY, MOŽU VIESŤ TAKMER NORMÁLNY, ŠŤASTNÝ A NAPLNENÝ ŽIVOT.