Diabetes mellitus

Typické príznaky cukrovky sú častejšie močenie a väčší smäd. Podľa týchto príznakov, dostala cukrovka dnes používané odborné pomenovanie. „Diabetes“ znamená rýchlejší prietok a „mellitus“ sladkú chuť moču. Diabetes je choroba látkovej premeny, pri ktorej dochádza k poruchám prirodzenej látkovej premeny. Najväčšie výkyvy pritom dosahujú hodnoty sacharidov. Sacharidy sú zložky mnohých potravín. Obsahuje ich obilie a obilné výrobky, zemiaky, ryža, ovocie, zelenina, mlieko a mliečne výrobky. Potravou prijaté sacharidy sa v tele menia na hroznový cukor a vlievajú sa do cievnej sústavy. Takto prechodne a v určitých hraniciach stúpa koncentrácia krvného cukru. Množstvo krvného cukru sa meria v mg/dl alebo v mml/l. U zdravých ľudí dosahuje koncentrácia krvného cukru normálne na lačno pod 100mg/dl (5,60 mml/l) a po konzumácii jedla najviac 130 až 140 mg/dl (7,28-7,84 mml/l). Na správny priebeh látkovej premeny dohliada inzulín. Je to hormón, ktorý produkuje podžalúdková žľaza, pankreas. Odtiaľ sa krvou dostáva do orgánov a buniek, aby im pomáhal spracúvať hroznový cukor. Pri diabete je produkcia inzulínu narušená alebo celkom zastavená, takže nastáva porucha regulácie látkovej premeny. To má priame dôsledky: ak diabetik konzumuje potraviny obsahujúce sacharidy, nadmieru stúpa koncentrácia cukru v krvi. Pri hodnotách krvného cukru vyšších ako 160 až 180 mg/dl (8,96-10,08 mml/l) začínajú obličky vylučovať čas hroznového cukru z krvi močom. Nadbytočný cukor sa môže vylúčiť iba veľkým množstvom moču. Voda, ktorá je na to potrebná, pochádza z tela. Preto je v tkanivách nedostatok vody, čo vedie k pocitu smädu. Takto možno u neliečeného alebo zle liečeného diabetika pozorovať a ľahko vysvetliť dva typické javy: veľké množstvo moču a stály smäd. Vylúčený hroznový cukor chýba svalstvu ako palivo. Preto telo siaha po rezervách energie najmä v pečeni a v tukových bunkách; tukové bunky sa splošťujú. Diabetik sa cíti slabý a chudne.
Cukrovka je takmer bez výnimky dedične podmienená porucha látkovej premeny. Nededí sa však samotná choroba, prenášajú sa iba dispozície k tomuto ochoreniu. Na svete dnes žijú milióny diabetikov. Príčinou manifestácie ochorenia časti diabetikov 1.typu sú prevdepodobne určité infekty, predovšetkým sebaničivá (takzvaná autoimunologická) reakcia organizmu na vypuknutie tejto dedične podmienenej cukrovky. U veľkého počtu diabetikov 2.typu dôležitú úlohu pri vzniku choroby zohráva predovšetkým nadmerná hmotnosť a prejedanie sa.

Pri 1.type je v popredí totálny nedostatok inzulínu. Diabetici s týmto typom cukrovky sú skôr chudí, a predsa ochorejú. Musia si trvale pichať inzulín. Aj tu je však rovnako dôležitá správna výživa. Pre 2.typ diabetikov je takmer vždy charakteristická nadmerná hmotnosť. K tomu sa pridáva nedostatočný účinok inzulínu, vyskytujúceho sa predtým v potrebnom množstve. Najmä ak nadmerná hmotnosť pretrváva, môže sa porucha látkovej premeny ustáliť. Najdôležitejším opatrením pri liečbe diabetikov tohoto 2.typu je teda schudnutie. Zavedením patričnej diéty možno tento typ cukrovky úspešne liečiť často celé roky. Až potom sa doplňuje liečba podávaním tebletiek. Po mnohých rokoch však môže byť aj u diabetika tohoto typu nevyhnutná liečba inzulínom, pretože telo stráca svoje rezervy inzulínu. U diabetikov, ktorí sa neliečia alebo sa liečia nesprávne, môže koncentrácia krvného cukru stále stúpať. Hrozí tzv. vykoľajenie látkovej premeny, ktoré môže viesť až k životunebezpečnej diabetickej kóme. U diabetikov je výraznejšie riziko poškodenia ciev a z toho vyplývajúcich následných závažných chorôb ohrozujúcich život. Diabetici podstatne častejšie trpia na poruchy prekrvenia rozličných orgánov ako ľudia, ktorí nemajú cukrovku. Typické sú zmeny na cievach obličiek a očí. Aj ateroskleróza (ľudovo zvápenatenie ciev) sa vo zvýšenej miere vyskytuje u diabetikov, osobitne v mladšom veku. V najhorších prípadoch majú tieto poškodenia ciev za výsledok životunebezpečné ochorenia, ako je oslepnutie, chronická nedostatočnosť obličiek, srdcový infarkt, mozgová príhoda a gangréna (sneť, vredy) dolných končatín. AK VŠAK DIABETICI SPRÁVNE DODRŽIAVAJÚ LIEČBU CUKROVKY, MOŽU VIESŤ TAKMER NORMÁLNY, ŠŤASTNÝ A NAPLNENÝ ŽIVOT.