Vo vysokohorskom prostredí je druhové rozloženie živočíchov podmienené geografickou polohou, klimatickými a vegetačnými pomermi a činnosťou človeka. Vysokohorské prostredie je chladnejšie, vlhšie a drsnejšie.

Rastliny

Borovica horská kosodrevinová
Rastie vo výške okolo 1400 m. Je drevinou krovitého, ale niekedy aj stromovitého vzrastu. V máji až v júli kvitne.
Má nesmierny vodohospodársky význam, pretože zadržiava veľké množstvo zrážkovej vody. V prostredí náchylnom na pôdne erózie im dokáže zabraňovať. Používala sa kedysi aj v ľudovom lekárstve, čo však nemalo praktický význam, iba sa tým zničilo veľa porastov. Je úplne chránenou rastlinou. Borovica limbová
Zo stromov vystupuje do najvyšších výšok, až do dolnej časti kosodrevinového porastu. Strom sa dožíva až 300 rokov. Kvitne v júni a v júli. Ich najčastejším rozširovateľom sú vtáky.Je úplne chránenou rastlinou. Kosodrevina
Kosodrevina má poliehavý kmeň s hnedosivou až čiernou kôrou, priame konáre obrastené ihlicami vyrastajúcimi v pároch bez brachyblastov. Kosodrevina rastie vo výške 1400 až 2000 m. n. m., nad hornou hranicou lesa.

Smrečina
Smrek opadávaním ihličia okysľuje pôdu a plytkou tanierovou koreňovou sústavou vyčerpáva najmä vrchné vrstvy pôdy. Opakovanie generácií smreka vytvára v pôde železité vrstvy a degeneruje ju. Smrekové monokultúry sa prirodzene zmladzujú vetrovými, ohňovými a hmyzovými kalamitami. Živočíchy

Medzi typické druhy patrí kamzík vrchovský, medveď hnedý,orol skalný,rys ostrovid a svišť vrchovský. Živočíchy ako jeleň, srnec, diviak a veľké šelmy ako medveď, vlk, rys vystupujú najmä v lete vysoko nad hornú hranicu lesa. Z vtákov možno v najvyšších polohách pozorovať vrchárku červenkavú, ľabtušku vrchovskú či vzácneho murárika červenokrídleho. Kamzík vrchovský
Kamzík sa v súčasnosti rozkladá v strednej a južnej Európe. Obýva polohy od 400 do 3500 m. n. m. Nahor i nadol však majú krajné hodnoty väčšie rozpätie.
Je veľmi citlivý na stresové impulzy. Vyznačuje sa neveľkými, nazad hákovito zahnutými rožkami, ktoré majú obe pohlavia. Dlhý je 100 až 135 cm. Váži 20 - 40 kg. Pária sa v novembri - decembri, mladé, obyčajne jedno sa rodí v máji - júni. Živia sa rastlinnou potravou. Medveď hnedý
Dosahuje hmotnosť od 150 až do 360 kg. Žije samotársky a svoje teritórium si označuje pazúrmi. Nohy s piatimi prstami majú na každom prste nezahnuteľný veľký pazúr. Došľapuje na celú plochu chodidla.

Začiatkom zimy sa ukladá na zimný spánok, z ktorého sa obyčajne preberá na konci marca. Samica počas spánku, obyčajne vo februári privádza na svet 2 až 3 mláďatá, ktoré zostávajú v brlohu do mája. V súčasnosti sa medvede nebezpečne antropizujú, čo má za následok stratu plachosti pred človekom. To prináša aj kritické situácie pri stretnutí. Medveď je však chráneným živočíchom. Orol skalný
Dravec rodu jastrabovitých s rozpätím krídiel až 2 m. Prevláda hnedé sfarbenie. Oči mladých jedincov sú hnedé, dospelé ich majú červenožlté. Zobák má čierny, pri lete je charakteristický širokými krídlami s rovným predným okrajom, rozstrapenými letkami na konci krídiel, tmavým pásom na konci chvosta a veľkosťou siluety. Potravu chytá na zemi. Loví rôzne živočíchy od myší až do veľkosti mladej srny. Nepohrdne ani uhynutými živočíchmi a dokáže sa živiť aj hmyzom. Hniezdi na ťažko prístupných miestach v skalách. V marci až apríli znáša 2 - 3 biele vajcia, na ktorých sedia obaja rodičia asi 45 dní. Je veľmi citlivý na vyrušovanie a pri častejšom rušení hniezdo opúšťa. Mláďatá kŕmia asi 80 dní. Často však prežije iba jedno. Orlie hniezda bývajú často vykrádané. Orol skalný patrí medzi ohrozené druhy. Rys ostrovid
Mäsožravec, ktorý patrí do čeľade mačkovitých Areálom jeho rozšírenia sú najmä hory .Má mocné nohy, krátky chvost, sivožltú srsť s čiernymi škvrnami a charakteristické štetky srsti na ušniciach. Jeho hmotnosť sa pohybuje okolo 35 kg.
Rysí jedinci oboch pohlaví žijú po väčšinu roka samotársky, okrem krátkeho obdobia párenia. Spolu možno vzácne stretnúť iba mladé, čiastočne odrastené jedince, ktoré síce už matku opustili, ale väzba rodinného puta i v záujme ich ďalšieho, dočasného prežitia u nich ešte stále trvá. Rys v našich podmienkach loví najmä podvečer až v noci a nad ránom. Živí sa výlučne mäsom. Loví predovšetkým drobnú zver. Jeho obľúbenou korisťou je však aj srnčia zver a dokáže strhnúť i oslabené a mladé jedince jelenej, či diviačej zveri. V tomto vysokohorskom prostredí rys loví aj svište a kamzíky. Ku koristi sa prikráda prikrčený, takmer plazením na čo najbližšiu vzdialenosť a potom sa jej zmocňuje skokom. Často na korisť striehne aj z vopred vyhliadnutých vyvýšených miest, ako sú napríklad konáre stromov, alebo skaly. Dominantnými zmyslami sú sluch , zrak a čuch. Rys je veľmi ostražitý. Rysy sa pária vo februári.

Svišť vrchovský
Žije prevažne v skalnom teréne s ostrovčekmi trávnych porastov. Svišť dosahuje dĺžku okolo 50 cm, má dlhý huňatý chvost.

Hmotnosť sa pohybuje podľa ročného obdobia od 3 do 8 kg .Hmotnosť stúpa na jeseň, kedy sa pripravuje na dlhý zimný spánok. Ten trvá najneskôr od novembra až do apríla a mája. Povrch tela je sfarbený až do tmavohnedej farby. Charakteristické sú predné nohy so silnými a dlhými pazúrmi, ktoré používa ako ruky. Má výborne vyvinuté zmysly, osobitne zrak, čuch a sluch. Charakteristickým zvukovým prejavom je hvízdanie, môže však byť aj iným znakom dorozumenia alebo prejavom radosti. Živí sa bylinnou potravou. V norách prezimováva od 5 do 15 zvierat. Nory sú spojené spleťou chodieb. Prirodzenými nepriateľmi svišťov sú orly, ale aj rys a líška. Svišť je zákonom chránený.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Vysokohorské spoločenstvo