Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Dvojkrídlovce (Diptera)

Názov dvojkrídlovce je veľmi priliehavým označením drobných až stredne veľkých druhov hmyzu, ktoré ľahko spoznáme podľa jediného páru blanitých krídiel. Zadné krídla stratili lietaciu funkciu a zachovali sa vo forme kyjačikovitých kyvadielok- halter (veľmi sa podobajú bubnovej paličke). Sú to podlhovasté duté útvary so zhrubnutou bázou, tenkou stopkou a s väčšou dutou guľkou. V zhrubnutej báze sú zmyslové orgány a skolopídium (ústroje pohybového, polohového a otrasového zmyslu). Na koncovej guľke sú hmatové chĺpky. Počas letu fungujú haltery ako letový gyroskop. Hlava je veľmi pohyblivá s jedným párom zložených očí, ktoré sa u mnohých samčekov na temene hlavy dotýkajú (holoptické oči), kým u samičiek sú na čele oddelené (dichoptické oči). Tykadlá sú väčšinou u podradu Nematocera dlhé, nitkovité alebo ružencovité, zložené z veľkého počtu článkov. U podradu Brachycera sú väčšinou krátke a trojčlánkované. Typ ústnych orgánov závisí od charakteru potravy a poznáme buď bodavo – cicavé alebo lízavé. Ďalej môžu byť bodavo – cicavé ústne orgány druhotne len cicavé alebo lízavé s osobitne vytváraným cuciakom. Hruď tvoria 3 časti, každá z nich nesie jeden pár nôh. Na mohutnej stredohrudi je jediný pár krídiel. Imága skladajú krídla plocho na bruško, zriedkavejšie kolmo. Všetky tri páry nôh bývajú vyvinuté rovnako a päťčlánkované chodidlo je ukončené dvomi pazúrikmi, medzi ktorými vyčnieva krátka štetinka alebo šupinka, tzv. tŕňovité empódium alebo vankúšikovité arólium, niekedy sú pod pazúrikmi vyvinuté dva vankúšiky (pulvilly). Bruško je zložené pôvodne z 10 článkov, často krátke, sploštené, zvyčajne od hrude zreteľne oddelené zárezom. Posledné články sú najčastejšie premenené na pomocné páriace ústroje, niekedy i na dobre viditeľné kladielko.
Dvojkrídlovce sa vyvíjajú úplnou premenou.
Larvy dovjkrídlovcov sú vždy beznohé, zriedka majú panôžkovité hrbolčeky na hrudných článkoch (niektoré byľomory). U dvojkrídlovcov nachádzame všetky typy apódnych lariev.
Kukly komárov sú voľné, múmiové, s obrysmi budúcich krídiel a nôh, zvyčajne počas celého vývoja pohyblivé. Kukly kruhošvých sú súdkovité a prakticky nehybné. Dvojkrídlovce sú veľmi obsiahlym radom s veľkým hospodárskym významom. Veľa druhov, hlavne menších a nenápadnejších dvojkrídlovcov, škodia veľmi na rôznych rastlinách. Škodlivé sú skoro výhradne larvy, imága i u veľmi škodlivých druhov na poľnohos. kultúrach sú väčšinou neškodné.

Veľmi veľa lariev žije vo vnútri rastlinných orgánov, kde vyžierajú chodbičky alebo komôrky, tzv. míny (hyponómy). Dospelé jedince sú zvyčajne všežravé, menej špecializované.
rad Diptera sa delí na 2 podrady:
a) Komáre – Nematocera
b) Muchy – Brachycera
podrad: Komáre – Nematocera
Komáre- majú tykadlá predĺžené, často dlhšie ako telo. Tvoria ich dva základné články a bičík s viac-menej rovnakými článkami (6-39), takže bičík má ružencovitý vzhľad. Vzácne články splývajú a sú len ryhované (Bibio). Imága sú štíhle s dlhými nohami a krídlami. Ústne orgány majú bodavo – cicavé a u niektorých zástupcov nastala redukcia a úprava ústnych orgánov. Bruško je pretiahle úzke, na priereze valcovité. Larvy sú apódne – eucefalné alebo hemicefalné (vtedy sa ústne orgány pohybujú horizontálne proti sebe), len pri čeľadi byľomorovité sú larvy acefalné. Kukly sú voľné, múmiové, spravidla pohyblivé a pukajú pozdĺžne. Okrem škodcov kultúrnych rastlín je tu veľa zdravotne dôležitých druhov.
podrad: Muchy – Brachycera
Muchy majú tykadlá krátke 3-článkované. Prvé dva články sú malé tretí je niekoľkokrát väčší a často pretiahnutý v úzky výbežok, tzv. stylus, ktorý je zreteľne členený, alebo nesie štetinovitú lysú alebo ochlpenú apikálnu, alebo dorzálnu ostinu (arista). Čeľusťové hmatadlá sú 1-2 článkované a smerujú dopredu. Krídla sú zvyčajne s diskoidálnym poľom. Nohy sú pomerne krátke a silnejšie. Larvy sú apódne – acefalné, ústne orgány majú podobu sklerotizovaných háčikov. Kukla je voľná, uložená v súdočkovitom pupariu. Z hľadiska poľnohospodárskeho má význam sekcia Cyclorrhapha – kruhošvé, ktoré sú charakteristické tým, že tykadlá vyrastajú pred čelovou ryhou, lícna ryha a lunula sú zreteľné a larvy majú posledná zvlečenú kožku formovanú v tvare nepohyblivej súdočkovitej kukly, ktorá pred liahnutím imág puká v blízkosti jedného konca kruhovito a otvára sa viečkom (Orthorrhapha – rovnošvé, tykadlá majú zástupcovia vkĺbené za čelovou ryhou, bez lícnej ryhy a lunuly a pukajú pozdĺžnym švom v tvare písmena T – z hľadiska poľnohospodárskeho nemajú význam.

Zdroje:
PRASLIČKA, J. a kol.1997. Poľnohospodárska entomológia. Nitra: SPU, 1997, 152s. ISBN 80-7137-396-6 -

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk