Ploskuľa hranatohlavá, pijavica veľká, vodniak vysoký, škľabka veľká, krivák obyčajný

Kmeň: Plathelmintes - ploskavce
Trieda: Turbellaria - ploskulice
Rad: Seriata - seriátky
1. ploskuľa hranatohlavá - Dugesia gonocephala (čeľaď Planariidae)
Túto až 25 mm dlhú ploskuľu môžeme často nájsť na dne čistých studených potokov a prameňov. Živí sa dravo menšími vodnými organizmami. K príjmaniu potravy jej slúži vysúvateľný hltan a prídavné žľazy. Ústny otvor sa nachádza na brušnej strane asi v strede tela a črevo má tri vetvy s postrannými lalokmi. Pokožku má pokrytú brvami a slizom čo umožňuje pohyb. Ploskuľa je obojpohlavná - tzv. hermafrodit s vnútorným oplodnením. Vajíčka kladie v púzdre - kokóne a z vajíčok sa liahnu malé ploskule (priamy vývin bez larvy). Ploskule sú veľmi jednoduché živočíchy, na čo poukazuje aj schopnosť regenerácie a nepohlavného priečneho delenia. Iné druhy ploskúľ môžeme nájsť okrem tečúcej vody aj v stojatých vodách a v pôde. Vodné druhy sú prevažne potravou potápnikov a lariev vážok.

Kmeň: Annelida - obrúčkavce
Trieda: Hirudinea - pijavice
Rad: Gnathobdellida - čeľustnatky
2. pijavica veľká (= p.konská) - Haeomopis sanguisuga (čeľaď Hirudinidae - pijavicovité)
Naša najväčšia pijavica (až 15 cm) obýva bežne naše stojace a prúdiace vody. Živí sa dravo na rozdiel od podobnej, avšak omnoho vzácnejšej pijavice lekárskej, ktorá cicia krv teplokrvných zvierat. Potravou p. veľkej je rôzny hmyz, žubrienky, dážďovky a pod. Ústa v strede prednej prísavky majú svalnatý hltan a chitinózne čeľuste. Pijavice sú hermafroditmy. Po vnútornom oplodnení vajíčok prebehne embryonálny vývin v slizovitom kokóne, ktorý vylúči opasok na 8-11 telovom článku. Kokón pripevňuje pijavica na kamene alebo vodné rastliny. Z kokónu sa liahnu malé pijavice (priamy vývin).

Kmeň: Molusca - mäkkýše
Trieda: Gastropoda - ulitníky
Rad: Basommatophora - vodniaky
3. vodniak vysoký - Lymnaea stagnalis (čeľaď Lymnaeidae - vodniakovité)
Vodniak žije v stojatých a pomaly tečúcich vodách s dostatkom vodnej vegetácie. Živí sa vodnými riasami a rastlinstvom. Dorastá až do 6 cm a na rozdiel od suchozemských slimákov nemá oči na tykadlách ale na ich báze. Dýcha však vzduch, a preto sa musí chodiť naberať vzduch do tzv. plášťovej dutiny na hladinu. Iba do 12. dňa veku dokáže využívať kyslík z vody. Je obojpohlavný (hermafrodity) a vajíčka znáša v šnúrkach, obalených rôsolovitou hmotou. Vývin je priamy. Vodniaky (aj iné druhy) sú často medzihostiteľmi cudzopasných červov (napr. motolíc).

Vo vode chudobnej na vápnik má nedostatočne vyvinutú a deformovanú ulitu. Blízko pri vyústení obličky majú osobitný otvor, ktorým sa im pri podráždení na povrch tela vylieva krv.

Trieda: Bivalvia - lastúrniky
Rad: Schizodonta - korýtkotvaré
4. škľabka veľká - Anodonta cygnea (čeľaď Unionidae - korýtkovité)
Tohto živočícha nájdeme na dne stojatých vôd s piesčitým a ílovitým dnom. Lastúry môžu dosiahnuť veľkosť až 20 cm. Škľabka ako aj iné lastúrniky "nasávajú" vodu jedným z telesných otvorov v rúrovitom orgáne - príjmací sifón a druhým rúrovitým orgánom tzv. vývodným sifónom vodu vypúšťajú. Vodu filtrujú a stráviteľné časti - drobný planktón a detrit konzumujú, nestráviteľné častice zlepujú a vyvrhujú na dno. Takto prispievajú k tzv. samočisteniu vody. Larvy škľabky majú dlhé lepkavé byssové vlákno a ostré háčiky na lastúrach, čo im umožňuje prichytiť sa v žiabernej dutine rýb. Takáto larva sa nazýva glochídium, živí sa osmoticky živinami hostiteľovho tela celú zimu a na jar opúšťa hostiteľa a vzniká drobná škľabka. Naopak rybka lopatka dúhová využíva dospelé škľabky ako "bezpečný inkubátor" a ukladá svoje ikry do ich plášťovej dutiny. Škľabky sú oddeleného pohlavia, oplodnenie je vonkajšie. Zistilo sa, že niektoré druhy lastúrnikov môžu počas života viackrát zmeniť pohlavie.

Kmeň: Arthropoda - článkonožce
Trieda: Crustacea - kôrovce
Rad: Amphipoda - rôznonôžky
5. krivák obyčajný - Rivulogammarus fossarum (čeľaď Gammaridae - krivákovité)
Krivák je našou najbežnejšou rôznonôžkou obývajúcou potoky i mierne tečúce vody od nížin do hôr. Nájdeme ho často pod kameňmi a spadnutým lístím. Je citlivý na nedostatok kyslíka vo vode. Prevažná časť jeho potravy je rastlinného pôvodu, iba niekedy loví drobné živočíchy, alebo sa viac krivákov zhromažďuje na telách uhynutých rýb. Kriváky sú oddeleného pohlavia. U samičiek sú na bazálnych častiach nôh prívesky, ktoré spoločne vytvárajú tzv. plodové púzdro. V tomto priestore dochádza k oplodneniu vajíčok, tu sa liahnu mláďatá a majú tu úkryt, ktorý opúšťajú po prvom zvliekaní. Kriváky ako iné článkonožce rastú tak, že zvlečú starý pancier (chitinózna kutikula spevnená uhličitanom vápenatým), ktorý im už bol tesný. Pokiaľ im nová pružná kutikula vytuhne na pancier, môžu sa zväčšiť.