Genomika ako nový medicínsky odbor

V poslednom roku tohoto nášho storočia sa udialo a publikovalo niekoľko veľmi závažných pokrokov vo vedeckom výskume, ktoré možno zaradiť podľa doterajšej klasifikácie do rôznych oblastí. Myslím tým také vedy ako sú genetika, molekulárna biológia, klinická genetika, lekárska biológia a všetko, čo s týmto súvisí. Problém však vznikne, ak sa budete chcieť pridržiavať nielen našich pravidiel spisovnej slovenčiny ale tiež nezmúdriete zo všeobecne uznávaného Websterovho „University Dictionary“. Tam sa dozviete, že výraz genóm v angličtine môžete používať rovnocenne ako „genom“ alebo tiež „genome“. Výraz „genomika“ nie je dosiaľ v žiadnom slovníku, ale môžete ho nájsť v súčasných vedeckých časopisoch. Tak prosím našich slovenčinárov, aby nám tento výraz tolerovali a do budúcich pravidiel aby ho tiež zaradili.

Pokúsim sa celkom populárne objasniť že o čo tu vlastne ide.Pod výrazom genómika sa vo vedeckej literatúre chápe štúdium genetického materiálu na veľmi širokej škále. Súčasný medicínsky výskum sa zakladá na poznatkoch, zdrojoch, finančných prostriedkoch ako aj technológiach, ktoré pôvodne vychádzajú z grandiózneho výskumného projektu ľudského genómu, známeho pod menom „HGP“ (Human Genome Project), ktorého cieľom je vo veľmi skrátenej definícii prispieť ku zdraviu človeka. Teda tento prienik genomiky do výskumu zdravia človeka vytvoril vlastne „genómickú medicínu“. Inými slovami tým je aj definované, že genetika hrá stále dôležitejšiu úlohu v monitorovaní, diagnostike a samozrejme aj v liečbe chorôb človeka.

Čo sa týka predpovede chorôb a vnímavosti k chorobám treba zdôrazniť, že dnes sa už v medicíne všeobecne uznáva, že všetky choroby majú určitú genetickú zložku, či už sa jedná o choroby zdedené alebo ide o choroby ktoré sa klasifikujú ako odpoveď tela na stres prostredia, na vírusy alebo na toxíny.

Za konečný úspech využitia objavov v rámci spomínaného HGP sa považuje využitie týchto informácií na vývoj nových liekov ako aj na pokroky v prevencii tisícov chorôb, ktoré sužujú ľudstvo. Je pochopiteľné, že cesta od izolácie génov k účinnej liečbe je dlhá. Preto tiež k charakteristikám súčasnej výskumnej práce na zlome storočia sú pochopiteľné preteky medzi farmaceutickými spoločnostiami v snahe komercionalizovať testy na dôkaz vadných génov, zodpovedných za niektoré choroby. Vedecká spoločnosť o tomto probléme diskutuje s veľkými rozpakmi, nakoľko v skutočnosti už doteraz sa dosiahli mnohé tak sľubné výsledky, ktoré už zachránili mnohé životy.

Problémom sa stalo, že ako urobiť tieto prostriedky prístupnými verejnosti resp.zdravotníctvu.Novoobjavené požitie samotných génov na liečbu chorôb, ktoré sa stalo známym už pod novým názvom ako „ génové terapia“ sa považuje za najvzrušujúcejšiu aplikáciu vedy o DNA. V podstate ide teda o úplne nový prístup k liečbe, tj. nie len v prípade genetických, ale tiež získaných chorobách použiť normálne gény ako náhradu za defektné gény.