množstvo potravín, ktoré spotrebujeme. Kvantitu spotreby vyjadrujeme v jednotkách, na ktoré možno previesť energetickú (predtým kalorickú) hodnotu každej potraviny. Táto energetická spotreba sa vyjadruje v jauloch (predtým v kalóriách). Jedna kalória sa rovná 4,18 jaula, no pre praktickú potrebu sa používa jednotka tisíckrát väčšia, t.j. 1 kilokalória (kcal), ktorá sa rovná 4,18 kilojaula (kJ). Keď napríklad spočítame energetické hodnoty všetkých potravín, ktoré sem zjedli za deň, dosteneme denný energetický (predtým kalorický) príjem. Zvyčajne je príjem energie, t.j. jaulov (kalórií) oveľa väčší a nadbytočná energia sa v tele ukladá vo forme tuku pod kožu a okolo vnútorných orgánov. Obezita je u nás veľmi častá. Približne 1/3 mužov a asi 45% dospelých žien ma nadmernú hmotnosť. To, samozrejme, predstavuje závažné zdravotné riziko, pretože sa tým zvyšuje pravdepodobnosť ochorenia na cukrovku, vysoký krvný tlak, aterosklerózu alebo vápenatenie ciev, na koronárnu chorobu srdca, artrózu veľkých kĺbov a ďalších tzv. civilizačných chorôb obyvateľov v priemyslovo vyspelých krajinách. Obezita a jej zdravotné riziká sa bohužiaľ ešte stále podceňujú.

Nadmerná energetická spotreba
Na nadmernom príjme energie sa podieľa predovšetkým vysoká spotreba tukov. Pritom nejde len o čistý tuk, ale o všetky tuky obsiahnuté v mäse, údeninách, mliečnych výrobkoch, vajciach, v pečive a pod. Naša priemerná spotreba tukov dlhodobo prekračuje odporúčanú dávku. Do jedálneho lístka by sa preto mali zaraďovať prednostne potraviny s nízkym obsahom tukov a odporúča sa málo mastiť.
Väčšiu spotrebu tukov si môžu dovoliť azda iba jednotlivci, ktorých práca je naozaj fyzicky náročná. Vyššia spotreba tukov značí zvýšenie rizika zvápenatenia tepien čiže aterosklerózy, ischemickej choroby srdca a jej najčastejšie komplikácie – srdcového infarktu.
Nevhodná je aj prevaha tukov živočíšneho pôvodu, to značí masla, bravčovej masti a loja, a to nielen pri mastení, ale aj z hľadiska ich obsahu v mäse a ďalších výrobkoch. Pre zdravie je výhodnejšie zaraďovať do jedálneho lístka aj tuky rastlinného pôvodu, predovšetkým rastlinné oleje – slnečnicový, sójový, repkový, olivový, arašidový a i.
Ďalším zdrojom nadbytočnej energie pre ľudské telo je cukor, ktorého ročná priemerná spotreba u nás je 38 kg na obyvateľa (vrátane cukru obsiahnutého v potravinách). Podstatne môžeme teda znížiť energetický príjem obmedzením spotreby cukru. Na celkovom energetickom príjme sa významným spôsobom podieľajú alkoholické nápoje.