Nedostatok vápnika
Nedostatočný príjem vápnika zvyšuje hlavne riziko rednutia kostí alebo osteroporózy, ktorá postihuje najmä ženy v druhej polovici života vplyvom hormonálnych zmien. Tieto poruchy sa zreteľne prejavujú až v pokročilom štádiu, hlavne bolesťami kostí a zlomeninami aj po malom úraze, napríklad pri chôdzi, skákaní, nárazom do predmetov, pri tlačenici a pod. Predísť tejto závažnej chorobe, ktorá sa často končí zlomeninou kŕčika stehennej kostí veľmi tragicky, možno včasným lekárskym vyšetrením a vhodnou liečbou. Rednutie kostí sa zhoršuje aj nedostatkom pohybu.

Nedostatok vlákniny
Nedostatok vlákniny v strave zvyšuje riziko chronickej zápchy, vnútornej prietrže, početných črevných vydutín a rakoviny hrubého čreva. Vláknina zahrnuje súbor sčasti úplne nestráviteľných látok – pektín, celulózu, hemicelulózu, lignín – obsiahnutých v potravinách rastlinného pôvodu. Napriek tomu, ako ukázali celosvetové výskumy, je vláknina vo výžive človeka nevyhnutná a pre jeho zdravie nesmierne dôležitá. Súbor uvedených zložiek vlákniny je rôzne zastúpený v ovocí, zelenine, zemiakoch, ale aj v strukovinách a povrchových vrstvách obilných zŕn. Preto treba tieto potraviny zaraďovať do jedálneho lístka vyvážene, lebo nie sú zastupiteľné ani z hľadiska zloženia vlákniny, ani z hľadiska špecifického významu ďalších látok pre výživu a zdravie človeka. Pokiaľ ide o povrchové časti obilného zrna, sú v rôznej miere hojné zastúpené v obilninových vločkách a vo výrobkoch z tmavej alebo celozrnnej múky. Vo svete sú veľmi obľúbené pekárske výrobky, obohatené šrotom alebo otrubami (upravenými pre ľudskú potrebu). Uvádza sa, že väčšine ľudí trpiacich dlhodobo poruchami vyprázdňovania pomáha konzumácia dvoch až troch lyžíc otrúb denne. Samotné otruby sa ťažko prehĺtajú, dajú sa však pridávať do jogurtu, ovocných kaší a pretlakov, prípadne do vhodných nápojov.

Nadbytok cholesterolu
Závažným problémom vo výžive je cholesterol. Je to tuková látka, ktorú obsahujú výlučne potraviny živočíšneho pôvodu – maslo, syry (predovšetkým s vyšším obsahom tuku), tvaroh, loj, mäso, vaječný žĺtok, vnútornosti a i. Človek nevyhnutne potrebuje cholesterol, avšak iba v primeranom množstve, t.j. najviac 300 mg denne v dospelosti, v detstve primerane menej – asi 100 mg na každých 4000 jaulov prijatej stravy. V skutočnosti však už po niekoľko desaťročí prijímame priveľa cholesterolu: ženy okolo 600 mg, muži až 800 mg. Toto vysoké a nepochybne nadmerné množstvo najväčšmi poškodzuje cievy a urýchľuje proces vápenatenia ciev.