Lekári už mnoho rokov naliehavo radia príjmať menej cholesterolu, čo značí jesť menej potravín živočíšneho pôvodu, hlavne vnútornosti (mozoček) a vaječných žĺtkov. Ročnou spotrebou vajec – približne 330 až 340 kusov vajec na obyvateľa – je náš štát na druhom mieste na svete. Je to oveľa viac ako pred polstoročím alebo v 50. a 60. rokoch.
Kým vaječný žĺtok patrí medzi veľmi bohaté zdroje cholesterolu, bielok neobsahuje ani tuk, ani cholesterol. Vysoký obsah tuku, a tým aj cholesterolu pod kožou hydiny, je dôvodom, pprečo sa odporúča odstrániť ju z upečeného kurčaťa, kačice, husi alebo morky a nechať ju tradšej na tanieri.
Množstvo cholesterolu nezávisí iba od výberu potravín, ale aj od toho, koľko ich zjeme. Pri konzumácii napr. 100 g bravčového mäsa je príjem cholestreolu 90 mg, pri konzumácii 200 g toho istého mäsa je to už 180 g cholesterolu. Dôležité je aj to, že cholesterol telo nepríjma iba z potravín, ale samo ho aj vytvára – a dokonca najmenej dvojnásobné množstvo. Preto v záujme prevencie a liečenia aterosklerózy by sme nemali príjmať viac cholesterolu ako 300 mg denne. Cholesterol neobsahujú potraviny rastlinného pôvodu. Ak je napríklad na vianočke, buchtách alebo cestovinách uvedený obsah cholesterolu, je to preto, že ho obsahujú východiskové suroviny na ich výrobu (mlieko, maslo, vajcia, masť a i.). Najmä použitie vaječného žĺtka (napr. do cesta, karfiolu na spôsob mozočka, obaľovanej vyprážanej zeleniny) zvyšuje obsah cholesterolu, takže napr. vyprážané huby alebo karfiol ako mozoček obsahujú oveľa viac cholesterolu ako plátok mäsa alebo syra. Nedostatky v skladovaní potravín
K nedostatkom vo výžive môžu prispieť aj ďalšie veci, napr. nesprávne a nevhodné skladovanie potravín, ktoré má za následok veľké straty – fyzické aj výživové. Ak sa nám pokazí uložené mäso alebo mäsový výrobok a ak nechcem riskovať, nezostáva nám nič iné iba ho zlikvodovať. Ak zelenina zožltne albo uvädne, či dokonca začne hniť, nesnažme sa ju zachra)novať obkrajovaním, oškrabávaním, umývaním alebo máčaním vo vode, už nikdy jej nevrátime pôvodné hodnotné zloženie, aké mala krátko po zbere. Na tanieri nemusíme zistiť, že jeme nekvalitnú alebo menej hodnotnú potravinu, napriek tomu z nej získame oveľa menej vitamínu C a ďalších cenných látok (vitamínov, nerastných solí, enzýmov atď.). Mali by sme teda dbať na správne a vhodné odkladanie všetkých potravín, neskladovať ich zbytočne dlho, kontrolovať ich a spracovať skôr, ako sa začnú kaziť.

Hygienické nedostatky vo výžive
Ďalšou príčinou nevyhovujúcej výživy môžu byť nedostatky, ktoré by sme mohli nazvať kvalitatívne alebo hygienické.