Sacharidy delíme na niekoľko skupín, od najjednoduchších cukrov až po zložité, pričom medzi najjednoduchšie sacharidy patrí cukor hroznový (glukóza) a ovocný (fruktóza), medzi najzložitejšie škrob a celulóza (buničina). Zložité sacharidy sa trávením štiepia na jednoduché. Napr. repný cukor, ktorým sladíme, sa rozkladá na cukor hroznový a ovocný. Škrob získavame napr. z chleba, pečiva, zemiakov, ryže, cestovín, z niektorých druhov zeleniny a ovocia a zo strukovín. Trávením sa v tenkom čreve rozštiepi až na jednoduché cukry a až v tejto podobe sa vstrebáva do krvného obehu. Škrob sa trávi pomalšie ako jednoduché cukry a poskytuje človeku väčší a dlhšie trvajúci pocit sýtosti. Aj zo škrobu sa v tele môžu tvoriť zásoby tuku, takže stučnieť sa dá aj po zemiakoch.
Lekári odporúčajú obmedziť príjem cukru. Majú tým na mysli nielen cukor v čistej podobe, t.j. sladidlo, ale aj cukor obsiahnutý v najrôznejších potravinách. Ak máme v tele nadbytok cukru, môže sa zmeniť na zásobný tuk. Zásoby sacahridov v tele sú nepatrné a pri hladovaní sa rýchlo a z väčšej časti vyčerpajú. Záverom teda možno povedať, že cukor je pre telo iba zdrojom energie a jeho obmedzením sa neochudobňujeme o žiaden vitamíny ani nerastné látky.

Vitamíny
Sú to látky úple nevyhnutné pre každého jednotlivca. Z nedostatku vitamínov sa prejavujú funkčné a zdravotné príznaky, všeobecne nazývané hypovitaminózy alebo avitominózy. Skutočná potreba jednotlivých vitamínov na deň sa pohybuje od zlomka miligramu až po niekoľko desiatok miligramov. Hoci vitamíny obsahuje väčšina potravín, pociťujeme občas nedostatok niektorého vitamínu. Väčšie zásoby sa môžu utvoriť iba z vitamínov rozpustných v tukoch, čo sú vitamíny A, D, E a K. Zásoby ostatných vitamínov sú malé, až nepatrné, a pri nedostatočnom prísune potravy sa čoskoro vyčerpajú. Stačí napríklad niekoľkodenné horúčkovité ochorenie a z tela zmiznú takmer všetky zásoby vitamínu C, hoci pri horúčkovitývch ochoreniach sú pre organizmus také potrebné.

Vitamín C obsahuje najmä ovocie, zelenina a zemiaky. Medzi bohaté zdroje patria okrem citrusových plodov aj čierne a červené ríbezle, chren, petržlenová vňať, zelené a červené papriky, kôpor, hlávkový a ružičkový kel, záhradné a lesné jahody, karfiol, špenát, pažítka, kaleráby, hlávková kapusta, paradajky a zemiaky.
Nedostatok vitamínu C sa v našom zemepisnom pásme prejavuje v druhej polovici zimy a na jar, keď ho odložené ovocie a zelenina obsahujú podstatne menej. Konzervované ovocie a zelenina nie sú plnohodnotnou náhradou. Každý spôsob konzervovania predstavuje väčšie alebo menšie straty tohoto civilného vitamínu. Najšetrnejšia k vitamínu C je konzervácia zmrazovaním.