Patergia sa môže prejavovať kvantitatívnou zmenenou reakciou /zvýšená reaktivita –hyperergia, resp.znížená reaktivita –hypergia, až vymiznutie reaktivity –anergia/. Ak sa radí k patergiám, ide o kvalitatívnu a kvantitatívnu zmenenú reaktivitu organizmu s patologickými dôsledkami bez ohľadu na vyvolávajúce faktory.
Príčinou alergie je často genetická dispozícia /zvýšená bazálna koncentrácia IgE, antigénovo špecifická imunitná odpoveď viazaná na HLA-protilátky, celková pohotovosť k alergickej reakcii viazaná na HLA-antigény, asociácia HLA s imunosupresívnymi génmi/.
Pri alergiách odpovedá organizmus na látky, ktoré sú pre iné organizmi indiferentné alebo vyvolávajú normergické reakcie, atypicky. Tieto látky /antigény, haptény/ sú alergény. Za prejavy alergií sú zodpovedné buď protilátky /včasná, bezprostredná hypersenzivita/ alebo limfoidné bunky /oneskorený typ/. Na rozdiel od oneskoreného typu sa bezprostredná hypersenzitivita môže pasívne preniesť sérom. Príznaky začínajú krátko po styku a rýchlo miznú, kým pri neskorom type nedosahujú príznaky maximum do 24-48 h a ustupujú pomaly v priebehu dňa až týždňa. Príkladom tohto typu alergie je –anafylaxia, Arthusov fenomén a sérová choroba. Najlepšie známa alergia, anafilaxia môže vzniknúť ako lokálna /kožná/ reakcia, napr. vo forme erytému s vezikulami, alebo ako systémová reakcia /anafylaktický šok/. Príkladmi lokálnej anafylaktickej reakcie, indukovanej reagínmi /IgE/ je astma, senná nádcha a žihľavka.

Alergická nádcha-[syn. Senná nádcha, pollinosis, rhinitis allergica, rhinopathia allergica, rhinopathia vasomotorica allergica] klasický prípad –alergickej reakcie včasného typu. Postihuje najmä jedincov s autozómovo recesívne genetickou dispozíciou /asociácia s HLA systémami A3-B7, B8 a Dw3/. V jej priebehu možno rozoznať dve fázy, špecifickú senzibilizačnú a nešpecifickú efektorovú fázu. Ich prejavy sú výraznejšie v dolných dýchacích cestách ako v horných.
Prvá fáza nastáva v priebehu niekoľkých minút po styku s alergénom. Alergény môžu byť glykoproteíny pochádzajúce z peľov, roztočov, epitélií zvierat, spór plesní a pod. Po 5-10 h sa objavujú znova symptómy vo forme tzv. neskorej fázy reakcie včasného typu, ktorý sa klinicky prejaví hypersekréciou, upchatím nosa a kýchaním. Najdôležitejšími efektorovými bunkami prvej fázy sú žírne bunky /mastocyty/, B- a T-lymfocyty, makrofágy a Langerhansove bunky, kým pre druhú fázu sú významné najmä bazofilné, eozinofilné a neutrofilné granulocyty.