To je podmienené povahou výchdzieho materiálu i podmienkami pri ktorých vznikaly.
Horniny nachádzajúce sa v zemskej kôre môžeme rozdeliť podľa pôvodu a spôsobu ich vzniku na Magmatické (vyvreté), sedimentárne (usadené) a metamorfované (premenené).
Pri štúdiu hornín sa používa veľa metód,ale na začiatku je vždy výskum terénny, pri ktorom je rozhodujúce pozorovanie voľným okom prípadne lupou. Pri poznávaní minerálov v horninách má často veľký význam ich súmernosť.Podľa súmernosti sa minerály radia do niekoľkých sústav.A to: Sústava kubická, sústava štvorcová, sústava kosoštvorcová, sústava jednoklonná, sústava trojklonná, sústava hexagoniálna a sústava trigoniálna.
Obmedzenie minerálov v horninách je veľmi rôzne.Ak sú prítomné v podobe plne vyvinutých kryštáľov majú obmedzenie automorfné. Často sú však minerály v horninách obmedzené nepravidelne,takže majú obmedzenie xenomorfné.Na prechode medzi obmedzením automorfním a xenomorfním je obmedzenie hypautomorfné. V horninách, ktoré sa po vzniku niako nemenia sú zastúpené len minerály primárne. Niekedy primárne minerály podliehajú rôznym premenám a vznikajú z nich minerály sekundárne.Pri skúmaní hornin má veľký význam ich stavb t.j. štruktúra a textúra. Textúrou sa rozumie priestorové usporiadanie súčiastok, viditeľné najlepšie na väčších kusoch
Štruktúrou sa rozumie narozdiel od textury vzájomný vzťah súčiastok, podmienený ich veľkosťou a tvarom.

Magmatické horniny: Vznikajú kryštalizáciou magmy. Magma je prirodzená tavenina z ktorej kryštalizujú postupne rôzne minerály. Na charakter horniny, ktorá z magmy za postupného ochladzovania vzniká, majú značný vplyv fyzikálne podmienky prostredia, v ktorom magma tuhne.Väčšie kryštále, ak sa vo výlevných horninách vyskytujú, vznikly väčšinou pred výstupom magmy na povrch.Prevažne prechodné podmienky tuhnutia magmy sú tam, kde magma vyplňuje otvorené pukliny a tuhne v podobe žil.
Podľa podmienok kde a ako magma utuhla sa rozdeľujú magmatické horniny na:
Horniny hlbinné,horniny žilné a horniny výlevné.
Kritéria na rozpoznanie magmatických a nemagmatických hlbinných hornín rozhodne niesú vo všetkých prípadoch jedonznačné. Bez prihliadania na vznik môžme veľké telesá hlbinných hornín, keď sú jednoduchšie, označovať ako masívy a ak sú komplikovanejšie, ako plutony.Drobné telesá, na povrchu viec-menej okrúhleho alebo oválného obrysu, sa označujú ako pne.
Žilné horniny tvoria doskovité telesá a Výlevné horniny tvoria najčastejšie príkrovy, prúdy alebo kopy. Horniny rovnakých vlastností vyplňujú niekedy tiež podpovrchové prývodné cesty, alebo tvoria tzv.: lakolity.
Výlevné horniny bývajú sprevádzané tufami, tj.