indoiránske kmene Árijcov, prapredkov jazykovej vetvy indoeurópskej, priniesli cannabis do Indie pred štyri tisíc rokmi. Árijci uctievali duše rastlín a zvierat a konopa hrala v ich rituáloch významnú úlohu. V Indii sa árijské náboženstvo predávalo ústne, kým nebolo spísané do štyroch véd, kompilovaných medzi rokmi 1400 a 1000 p.n.l. V tejto tradícii bola marihuana posvätná. “Dar bohov" znižoval horúčku, posilňoval spánok, liečil úplavicu, ďalej okrem iného povzbudzoval chuť k jedlu, predlžoval život, zbystroval myslenie a úsudok. Na užívanie marihuany v Afrike mal silný vplyv islam. Každopádne tu bol kult tejto rastliny hlboko zakorenený už v niektorých starých predislamských kultúrach. Kmene v údoliach riek Zambezi a Kongo a v oblasti Viktóriinho jazera fajčili marihuanu pri náboženských rituáloch i pre zábavu. V Kongu je pravdepodobne doteraz dodržiavaný starobylý obrad Riamba. Podľa neho je marihuana božstvo, chrániace pred fyzickou i duševnou ujmou. Na veľa miestach v Afrike je zvykom pečatiť zmluvy a obchodné záležitosti potiahnutím z dlhej fajky. Do Európy priniesli konopu zo severu 2800 rokov p.n.l. Skýti. Až do moderných čias sa tu nikdy intenzívne marihuana nefajčila, ale konopné vlákno sa stalo na čas hlavnou plodinou v histórii temer každej európskej krajiny. S rozmachom obchodu sa novými cestami semená dostali do všetkých kútov známeho sveta. Prví osadníci novovznikajúcich amerických kolónií ich so sebou priviezli a konopný priemysel zažil práve v Amerike nebývalý rozmach. V roku 1619 boli zavedené prvé konopné zákony v Jamestown Colony v Americkom štáte Virginia, ktoré prikazovali všetkým farmárom pestovať indickú konopu. Tá bola legálnym platidlom vo veľkej časti Ameriky od roku 1637 až do začiatku 19. storočia, aby sa povzbudili americkí farmári k ešte vačšiemu pestovaniu. Pokiaľ ju dokonca nepestovali v obdobiach nedostatku, mohli byť uväznení. Konopa bola tiež príčinou vojenských konfliktov. Jeden z hlavných dôvodov vojny v roku 1812, v ktorej Amerika bojovala proti Británii a spojenec Ameriky - Napoleon napadol Rusko, bol prístup k ruskej konope. Keď v ďalšom storočí japonská invázia odrezala Američanov od dodávok manilskéj konopy, poskytol štát svojim roľníkom štyristo tisíc libier konopných semien. Farmári potom do roku 1946 vyprodukovali pre vojnové účely 42 000 ton konopných vlákien ročne. Tisícky rokov bola konopa oceňovaná ako medikament, i pre svoje euforické vlastnosti. Encyklopaedia Britannica v r. 1894 odhaduje počet jej pravidelných užívateľov na tristo miliónov, predovšetkým vo východných krajinách.