Medzi ochorenia na ktoré je možné aplikovať liečbu rastlinou cannabis patrí: astma, zelený ocný zákal, nevolnost hlavne po chemoterapii rakoviny(syntetické THC je schváleným prípravkom), nádory, epilepsia, bolesti chrbta a svalové krce(kvoli centrálnemu analgetickému účinku je možné použitie na vačšinu pripadov bolesti), antibiotické a antibakteriálne úcinky, náplaste na kurie oká, artritída a reumatizmus, cistenie plúc a vykašliavanie (cannabis rozširuje bronchy), spánok a relaxácia, stres, migréna, depresia, zvýšenie apetítu, zníženie slinenia. Nedávny objav nervových receptorov, ktoré sú stimulované pomocou THC, naznačuje, že telo vytvára vlastnú variantu tejto substancie. Receptory sa nachádzajú hlavne v mozgovej kore, ktorá riadi vyššie myslenie, a v hippocampe, ktorý je sídlom pamati. THC naviac pozitívne stimuluje imunitný systém, narozdiel od tabaku. Konopa psychoaktívna
V konope indickej sa nachádza ako jediná látka s úcinkom omamným a analgetickým delta 9 -tetrahydrokannabinol - THC, a to hlavne v lepkavej, zlatej živici, vylucovanej kvetmi samičích rastlín. Obsah hlavnej psychoaktívnej THC v živici kolíše u rôznych druhov od 0 do 20%. Naviac može byť koncentrácia úcinných látok znacne zvýšená spôsobom podávania a prípravou. Názor farmakológov na cannabis možnno strucne vyjadriť takto: "Tolerancia sa rozvíja len mierna, rovnako fyzická a psychická závislosť nepredstavujú zvláštny problém. V tomto smere je cannabis bezpecnejší než ethanol ci tabak. Podľa niektorých odborníkov cannabis môže byť odrazovým mostíkom k tvrdým drogám, prechod na tvrdé drogy však nemá farmakologický základ a nikdy nebol dokázaný. National Institute of Drug Abuse zastrešil štúdiu, vykonanou tímom dr. Eleny Kour z Harvard University, ktorá bola jednou z prvých objektívne hodnotiacich casto zmienovanú závislosť na cannabis. 17 silných fajčiarov marihuany, holdujúcich jej už dlhý čas, bolo porovnávaných so skupinou 20 slabých alebo bývalých užívateľov pomocou pocítacových testov. Počas trvania experimentu 28 dní všetci úcastníci dobrovolne abstinovali. Ukázalo sa, že v prvom týždni abstinencie boli silní fajčiari marihuany viac agresívni, ako kontrolná skupina. Možno teda povedať, že dlhodobá každodenná masívna intoxikácia THC, obsiahnutnom v cannabis, vedie v dobe tesne po vysadení k zvýšeniu agresivity, tieto “abstinencné príznaky” sú však neporovnatelné s abstinenčnými príznakmi v prípade alkoholu alebo ilegálnych drog, bežne oznacovaných ako "tvrdé". Naviac je treba dodať, že prevažná vačšina z 11 miliónov užívateľov fajčí marihuanu skor nepravidelne (podľa údajov z r. 1997 zhruba raz mesacne), naozaj silných fajčiarov je medzi nimi minimum. Skor než do halucinogénov sa cannabis radí medzi psychodysleptiká, látky pozmeňujúce kvalitu psychickej cinnosti. Cannabis vyvoláva opojenie, mnohokrát nesmierne, nikdy však zdrvujúce.