Niektoré druhy odpadu sú jedovaté, a preto sa zakopávajú do zeme. Toto však nie je vždy bezpečné, pretože jed môže presakovať cez podzemné vody. Znečistená voda môže ľahko preniknúť na veľké územie, pretože znečistenie sa roznáša po prúde rieky. Keď dosiahne more, jeho prúdmi sa môže rozšíriť ešte ďalej. Priemyselné chemikálie, pesticídy a hnojivá používané v poľnohospodárstve sa splavujú do riek, kde podporujú rozmnožovanie rôznych baktérií. Baktérie spotrebujú vo vode kyslík, takže sa ryby a iné vodné živočíchy udusia. Na niektorých miestach sa do riek a morí vypúšťajú neupravené kanalizačné splašky, čo spôsobuje mnohé ochorenia ľudí aj zvierat.

Riešením možno je spaľovať odpady alebo ich viac a iným spôsobom využívať. Ale aj spaľovanie tuhých odpadov môže priniesť znečisťovanie nášho životného prostredia. Merania emisie dioxínov z našich spaľovní ukázali, že technická úroveň spaľovní by mala byť lepšia. Spaľovanie tuhých domových odpadov v Bratislave, zaolejovaných odpadov v Bytči, odpadu s obsahom polyvinylchloridu v Nitre, nemocničného odpadu v Kolárove a ďalších ukázali, že emisie z našich spaľovní násobne prevyšujú takú úroveň, ktorá neškodí ľudskému organizmu.

Priemyselná výroba a motorové dopravné prostriedky vypúšťajú do vzduchu zdraviu škodlivé látky, napríklad olovo. V niektorých veľkomestách je vzduch taký znečistený, že sa nad nimi neprestajne vznáša mrak hmly a dymu nazývaný smog, ktorý spôsobuje dýchacie ťažkosti. Ďalším zo škodlivých účinkov šírených vzduchom je veľký hluk. Môže spôsobiť hluchotu a iné ochorenia.

Kyslý dážď je hlavným zdrojom znečisťovania ovzdušia. Spôsobujú ho kyslé plyny (oxidy síry a dusíka), ktoré sa vylučujú do vzduchu komínmi tovární a výfukmi automobilov. Tieto plyny spôsobujú, že vlhký vzduch je tisíckrát kyslejší než obyčajne. Vietor odnáša vlhkosť, až kým nespadne v podobe kyslého dažďa často v neďalekej krajine. V Nórsku v 80 % riek a potokov buď už nie je, alebo čoskoro nebude žiaden život. Staroveké budovy, ako je Parthenón v Aténach, sa rozpadávajú a lesy v Európe a Severnej Amerike odumierajú.

Ozónová vrstva je súčasťou atmosféry a chráni nás pred škodlivými slnečnými lúčmi. Chemikálie nazývané freóny, ktoré sa používajú na výrobu izolačných materiálov, aerosolov a v chladničkách, unikajú do ovzdušia a ničia ozón. V ozónovej vrstve sa tvoria diery. Vrstva sa dostane do svojho prirodzeného stavu až vtedy, keď ľudia prestanú používať freóny.

Zem je obklopená atmosférou, ktorá udržiava na nej teplo.