Životné prostredie je všade okolo nás, sme s ním spojení vo vzájomnom vzťahu. Základným životným prostredím ľudí je príroda - prírodné prostredie. Tvorí ho vzduch (biosféra), voda (oceány), pôda (zemská kôra s nerastným bohatstvom), rastlinstvo a živočístvo. Tieto zložky pôsobia súčasne a vo vzájomnej súvislosti. Človek životné prostredie využíva a svojou činnosťou ovplyvňuje. Tým vytvára umelé prostredie (mestá a dediny, dopravné prostriedky, cesty, železnice, mosty, budovy a iné) ako aj sociálno-spoločenské prostredie (tvoria ho ľudia a ich spoločnosť).

Najlepšie podmienky pre život organizmu kládla voda v oceánoch a preto v nej aj vznikol život. Stálejšia teplota, dostatok rôzneho druhu svetla a ľahšia dostupnosť výživných látok umožnili vývoj rôzne veľkých štruktúr života (od mikroskopických až po gigantické živočíchy). Prechod života z oceánov na suchú zem nebol jednoduchý a trval veľmi dlho. Na súši organizmy oveľa ťažšie získavali „potravu“ na svoj vývoj, museli zápasiť s oveľa extrémnejšími životnými podmienkami. Vznikali tak rôzne rastlinné a živočíšne spoločenstvá od tropických pralesov, listnatých a ihličnatých lesov, stepí, tundier až po neúrodné púšte a ľadovce.

Napriek tejto rôznorodosti sa všetky živé systémy vyznačujú biologicky rovnovážnym stavom - stabilitou, ktorá im umožňuje vracať sa do pôvodného stavu, pokiaľ na ne nepôsobí neprimerane veľký zásah napr. človeka.

Rovnovážny stav môžem dokumentovať niekoľkými príkladmi:
- na pravidelne sa opakujúce zmeny teploty ovzdušia (príchod zimy) reagujú niektoré druhy živočíchov zimným spánkom, listnaté stromy opadávaním listov a pod.

- vzťah dravca a koristi, ktorý rieši zvyšovanie počtu jedného druhu živočístva ako aj možnosť rozšírenia rôznych chorôb

- konkurenčný boj živočíchov a rastlinstva
Tento rovnovážny stav však často svojimi aktivitami narúša človek, aj keď na druhej strane má oň životný záujem, lebo od neho existenčne závisí.

Ako a prečo človek ovplyvnil tento rovnovážny stav ?
Človeka pôvodne obklopovalo iba prírodné prostredie. Tomuto prostrediu sa prispôsoboval a rušivo do neho nezasahoval. Na uspokojovanie svojich životných potrieb využíval len malé územie. Príroda mu poskytovala obživu, úkryt a ďalšie najnutnejšie potreby. Obstarával si nerasty či horniny na výrobu nástrojov, nádob a zbraní. V období, keď sa človek stal poľnohospodárom a obrábal pôdu, začal už do prírodného prostredia prenikavo zasahovať.

Vypaľoval lesy, aby rozšíril plochu obrábanej pôdy. V hustejšie osídlených oblastiach boli zmeny v prírode už značné. V počiatočnom období postupovali však pomaly, preto sa im človek aj príroda mohli natoľko prispôsobovať, že životné prostredie nebolo vážnejšie ohrozené. S rozvojom poľnohospodárstva v neskoršom období človek stále prenikavejšie zasahoval do prírodného prostredia najmä v husto osídlených oblastiach. Následky tejto činnosti nepriaznivo postihli až nasledujúce generácie. Životné podmienky človeka sa ešte výraznejšie zmenili, keď sa rozvinula remeselná výroba. Okrem hlavných prírodných zdrojov - pôdy, vody, rastlín a živočíchov - začal človek vo väčšej miere využívať nerastné bohatstvo, ktoré mu poskytovala zemská kôra. Využívanie prírodných zdrojov sa stupňovalo s vývojom ľudskej spoločnosti a spoločenskej výroby. Rozsah zásahov ľudí do prírody sa neustále zväčšoval.

Poľnohospodárstvo sa od najstarších dôb rozvíjalo najmä na rozľahlých rovinách a v kotlinách, kde sa vytvorili úrodné pôdy. Blízkosť a dostupnosť nerastných a energetických zdrojov boli podmienkou rozvoja priemyslu v posledných storočiach. Význam a využívanie týchto zdrojov neustále vzrastali. Na stavbu sídel človek vyhľadával oblasti s priaznivým reliéfom, dobrými základovými pôdami, dostatkom stavebných materiálov aj s bohatými zásobami úžitkovej vody. Súčasný vývoj ľudskej spoločnosti, najmä potreba nových prírodných surovín, núti osídľovať oblasti s menej priaznivými podnebnými, prípadne stavebnými pod- mienkami. V období rozvoja techniky a vedeckého poznania ovplyvňuje človek väčšinu základných zložiek pôvodného prírodného prostredia. Pretvára reliéf krajiny, svojou činnosťou spôsobuje veľké zmeny v zložení vrchnej časti zemskej kôry, vo vlastnostiach pôdnej pokrývky, vo vlastnostiach aj v obehu podzemných vôd. Usiluje sa využiť i geologické deje vo svoj prospech a prenikavo mení rastlinné a živočíšne spoločenstvá.

Neustále vzrastajúci počet obyvateľov Zeme, stúpajúce požiadavky priemysel- nej výroby vedú až k vyčerpávaniu hlavných prírodných zdrojov - nerastných surovín a vody - a súčasne k stupňujúcemu sa znečisťovaniu životného prostredia.

Čo spôsobuje znečisťovanie životného prostredia ?
Naša planéta je znečistená odpadom. Rozsiahle plochy zeme hyzdia skládky odpadu, ktorý ľudia denne produkujú. Niektorí dokonca odhadzujú odpadky do riek alebo na ulicu. Priemyselný odpad, ako je hlušina, ktorá zostáva po vyťaženom uhlí, sa tiež vyváža na obrovské haldy.

Niektoré druhy odpadu sú jedovaté, a preto sa zakopávajú do zeme. Toto však nie je vždy bezpečné, pretože jed môže presakovať cez podzemné vody. Znečistená voda môže ľahko preniknúť na veľké územie, pretože znečistenie sa roznáša po prúde rieky. Keď dosiahne more, jeho prúdmi sa môže rozšíriť ešte ďalej. Priemyselné chemikálie, pesticídy a hnojivá používané v poľnohospodárstve sa splavujú do riek, kde podporujú rozmnožovanie rôznych baktérií. Baktérie spotrebujú vo vode kyslík, takže sa ryby a iné vodné živočíchy udusia. Na niektorých miestach sa do riek a morí vypúšťajú neupravené kanalizačné splašky, čo spôsobuje mnohé ochorenia ľudí aj zvierat.

Riešením možno je spaľovať odpady alebo ich viac a iným spôsobom využívať. Ale aj spaľovanie tuhých odpadov môže priniesť znečisťovanie nášho životného prostredia. Merania emisie dioxínov z našich spaľovní ukázali, že technická úroveň spaľovní by mala byť lepšia. Spaľovanie tuhých domových odpadov v Bratislave, zaolejovaných odpadov v Bytči, odpadu s obsahom polyvinylchloridu v Nitre, nemocničného odpadu v Kolárove a ďalších ukázali, že emisie z našich spaľovní násobne prevyšujú takú úroveň, ktorá neškodí ľudskému organizmu.

Priemyselná výroba a motorové dopravné prostriedky vypúšťajú do vzduchu zdraviu škodlivé látky, napríklad olovo. V niektorých veľkomestách je vzduch taký znečistený, že sa nad nimi neprestajne vznáša mrak hmly a dymu nazývaný smog, ktorý spôsobuje dýchacie ťažkosti. Ďalším zo škodlivých účinkov šírených vzduchom je veľký hluk. Môže spôsobiť hluchotu a iné ochorenia.

Kyslý dážď je hlavným zdrojom znečisťovania ovzdušia. Spôsobujú ho kyslé plyny (oxidy síry a dusíka), ktoré sa vylučujú do vzduchu komínmi tovární a výfukmi automobilov. Tieto plyny spôsobujú, že vlhký vzduch je tisíckrát kyslejší než obyčajne. Vietor odnáša vlhkosť, až kým nespadne v podobe kyslého dažďa často v neďalekej krajine. V Nórsku v 80 % riek a potokov buď už nie je, alebo čoskoro nebude žiaden život. Staroveké budovy, ako je Parthenón v Aténach, sa rozpadávajú a lesy v Európe a Severnej Amerike odumierajú.

Ozónová vrstva je súčasťou atmosféry a chráni nás pred škodlivými slnečnými lúčmi. Chemikálie nazývané freóny, ktoré sa používajú na výrobu izolačných materiálov, aerosolov a v chladničkách, unikajú do ovzdušia a ničia ozón. V ozónovej vrstve sa tvoria diery. Vrstva sa dostane do svojho prirodzeného stavu až vtedy, keď ľudia prestanú používať freóny.

Zem je obklopená atmosférou, ktorá udržiava na nej teplo.

Tento proces sa nazýva skleníkový efekt a je úplne prirodzený. Mnohí vedci sa však zhodujú v tom, že Zem sa ohrieva. Toto ohrievanie je spôsobené zvyšovaním množstva určitých plynov vo vzduchu. Nazývame ich skleníkové plyny a patrí medzi ne oxid uhličitý, freóny a metán. Zvyšujú schopnosť atmosféry udržiavať teplo. Ak teplota na Zemi príliš stúpne, zmení sa počasie i podnebie a ohrozí sa život živočíchov aj rastlín. Ľad na póloch sa roztopí, zvýši sa hladina morí a vzniknú rozsiahle záplavy.

Naše životné prostredie je už tak zamorené, že je veľmi ťažké bezpečne toto znečistenie odstrániť. Štáty preto vydávajú rôzne zákony na ochranu životného prostredia, aby zamorovanie nepokračovalo. Ľudská populácia nesie zodpovednosť za zachovanie podmienok života na Zemi pre všetky organizmy. Ak túto zodpovednosť chceme vážne realizovať, musíme začať od najmladšej generácie, ktorej základ obsahuje nový postoj a konanie človeka k prírode a životnému prostrediu. V tomto konaní musí človek preukázať byť schopný žiť naplno ako súčasť prírody a nie ako jej pán. Je si vedomý .. som súčasťou tohto lesa, stromu, potoka a v tom prípade že ich ochraňujem chránim aj seba.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk