Chameleóni patria k najznámejším skupinám plazov. Ich bizarný vzhľad a neobvyklé chovanie priťahujú pozornosť ľudí už odnedávna. Naše znalosti o biológii, ekológii a etológii väčšiny druhov sú veľmi strohé a mnoho chameleónov je známych len z jedného alebo niekoľkých múzejných exemplárov. Mnoho druhov vymiera ešte skôr, než boli objavení.
Chameleóni sú veľmi zaujímavou skupinou živočíchov, ktorým ľudia odnedávna venovali pozornosť. Ich mnohé zvláštnosti taktiež spôsobili, že si o nich ľudia vymýšľajú rôzne povery, z ktorých mnohé prečkali až do dnešnej doby.

Medzi chameleónov patria druhy veľmi malé, tak i druhy dosahujúce až obludných rozmerov. Ozajstný trpaslík je Brookesia minima, dosahuje maximálnu dĺžku 33 mm (samci 28 mm, mláďatá len 14,5 mm), patrí tak k najmenším plazom vôbec. Väčšina druhov dorastá do dĺžky 15 – 35 mm. Najväčším africkým kontinentálnym druhom je Chameleo (Trioceros) melleri, meria cez 60 cm. Najväčším chameleónom vôbec je Chameleón obrovský z Madagaskaru Furcifer oustaleti, ktorý môže dosahovať dĺžku až 80 cm.
Jazyk a príjem potravy
Ďalšou špecialitou chameleónov je extrémne dlhý vymrštiteľný jazyk. Jazyk je u väčšiny chameleónov rovnako dlhý ako ich telo. Príjem potravy u chameleónov je veľmi zložitý proces (pretože prebieha v zlomkoch sekundy), na ktorom sa podieľa prakticky celý oporný a pohybový aparát chameleóna. Vymrštenie jazyka a jeho zatiahnutie späť zaisťuje jazyková svalovina usporiadaná do pozdĺžnych a kruhovitých snopcov, taktiež aj svaly spájajúce sa cez jazylku až po hrudnú kosť.
Lov
Chameleóny sa ku koristi pomaly približujú, pričom ju lokalizujú zrakom. Každé oko sa môže pohybovať nezávisle všetkými smermi a je vyvýšené. Svalnatý jazyk je veľmi dlhý, s lepkavou, priľnavou špičkou. Keď je korisť v dosahu, chameleón bleskurýchlo vystrelí jazyk, korisť chytí na špičku a vtiahne do úst. Chov
Chameleóny majú povesť zle chovateľných zvierat, ktorým sa majú chovatelia radšej vyhnúť. Toto
tvrdenie sa však nezakladá na pravde. Faktom však je, že chov chameleónov má veľa úskalí. Základom úspechu chovu je v dobrom „chovnom materiále“, dostatkoch serióznych informácií o prostredí, v ktorom jednotlivé druhy žijú a v skúsenostiach s nimi. Chov chameleónov nie je vhodný pre začínajúceho chovateľa. Mladým chovateľom sa doporučuje najprv začať s chovom menej problematických plazov, konkrétne jašterov.
Niektoré druhy chameleónov prežívajú v zajatí len niekoľko mesiacov.