Ľudská osoba svojou intímnou prirodzenosťou si vyžaduje vzťah alterity, inakosti, zahrňujúcej vzájomnosť lásky v ktorej sa stávame „v plnosti ľuďmi“, stávame sa podobnými Bohu, ktorý aj keď je jeden, je v troch osobách – vo vzájomnom odvekom vzťahu lásky a dokonalosti.

SYMBOLICKÝ VÝZNAM SEXUALITY
Symbol je predovšetkým niečo materiálne, a keď ho vnímame a poznáme jeho význam, vedie nás k poznaniu niečoho ďalšieho. Symbol ako úkon alebo materiálny znak má znakovú hodnotu, jeho materiálna forma, štruktúra, aktivita či vzhľad sú podobné alebo také ako nemateriálna či duchovná vec, na ktorú odkazuje. Symboly sú rôzne a v kultúrach národov predstavujú celú stupnicu spoločenských vzťahov podľa podobnosti s postojmi, ktoré znázorňujú.
Psychologická úloha symbolov v živote človeka nie je tiež zanedbateľná. Človek už od detstva, ako dieťa, len čo si uvedomí svoje telesné funkcie, používa ich pre symbolické akty lásky, odmietania či agresie. Možno preto povedať, že aj sexuálna aktivita ako jedna z mnohých funkcií organizmu je aktivitou symbolickou. Sexualita v úzkom zmysle slova dosahuje svojej hĺbky až vtedy, keď telesnému aktu predchádza citové a duchovné zjednotenie sa ľudí. Pretože celostne chápaná sexualita sa odohráva na všetkých úrovniach ľudskej osobnosti: telesnej, citovej, intelektuálnej, morálnej a duchovnej. Je zároveň orientovaná na medziosobný dialóg a tak prispieva k integrálnemu vyzrievaniu človeka otvárajúc ho tak k darovaniu sa v láske. Láske, ktorá je špecifickým, výlučne ľudským fenoménom. Je aktom existenciálnym. Je stavom človeka k človeku, ktorý nás uschopňuje postihnúť partnera v jeho jednorázovosti a jedinečnosti a zároveň sa vyznačuje svojím charakterom stretnutia, ktoré vždy znamená, že ide o vzťah osoby k osobe. Takáto schopnosť lásky je podmienkou a predpokladom pre integráciu sexuality. Sexualita, ktorou sa prejavuje príslušnosť človeka do telesného a biologického sveta, sa stáva osobnou a skutočne ľudskou, ak sa integruje vo vzťahu osoby k osobe, v úplnom, časovo neohraničenom vzájomnom darovaní sa muža a ženy.
Medzi rôznymi druhmi lásky akými sú rodičovská, súrodenecká, priateľská či občianska, ktoré nesúvisia priamo so sexuálnou aktivitou, má svoje miesto láska medzi mužom a ženou, ktorí, orientovaní na spojenie a plodnosť v manželskom zväzku, majú účasť na stvoriteľskej láske Boha, prežívajúc spoločenstvo s ním prostredníctvom druhého. Najzrejmejším aspektom tejto sexuálnej jednoty manželov je potešenie, ktoré poskytuje. Ono zároveň symbolizuje niečo, čo je mimo neho. Pretože tak potešenie, ktoré človek prijíma, ako aj potešenie, ktoré dáva, je potešením prichádzajúcim od, cez a prostredníctvom druhej osoby. Sexuálne túžby a aktivity človeka sa teraz (v manželstve) chápu ako dobré. Stávajú sa potešením mysle a srdca človeka, v ktorom potešenie toho druhého sa stáva jeho vlastným.