Ak sú obidve frekvencie totožné, sú protóny schopné absorbovať energiu elektromagnetického vlnenia a tento jav sa nazýva rezonancia.

Vyslaný elektromagnetický impulz (ktorého frekvencia je totožná s Larmorovou frekvencio) spôsobí, že niektoré paralélne usporiadané protóny absorbujú jeho energiu a prejdú tak do energeticky bohatšieho, antiparalélneho postabenia. Keď z týchto šiestich napočetných paralélnych protónov (ktoré spôsobujú, že v tkáni vzniká vektor pozdĺž magnetizácie) povedzme dva absorbujú energiu alektromagnetického umpulzu a prejdú do antiparalélneho postavenia, vyruší magnetický moment iných dvoch opačne orientovaných – paralélnych protónov. Nositeľom pozdĺžnej tkáňovej magnetizácie tak zostávajú už len dva nadpočetné paralélne protóny, a teda i výsledný vektor pozdĺžnej magnetizácie je menší.
Pretože samotné elektromagnetické vlnenie je dej periodický, ktorý sa dá rozložiť do moho pravidelne sa opakovaných fáz, predáva i energiu periodicky, fázovite. Vykonávaly precesiu okolo týchto siločiar nezávisle na sebe. To znamená, že v ten istý okamžik mieril rotačná osa jedného z nich dopredu, druhého mierne dozadu. Dôsledkom toho bolo, že sa ich magnetické momenty navzájom rušili a tým bola veľkosť vektorov ich priečne tkáňové magnetizácie nulová. Vplyvom elektromagnetického umpulzu protóny prestanú v rámci precesie mieriť svojimi rôznymi smerami a začnú vykonávať precesný pohyb synchrónne, vo fázi. Ich magnetické momenty začnú pôsobiť v annom okamžiku jediným smerom. Výsledkom je vznik vektorou príčinnej tkáňovej magnetizácie.
Vyslaný elektromagnetický impulz má vtedy dva zásadné dôsledky:

1. Predá niektorým paralélnym protónom energiu, otočí ich magnetický vektor do antiparalélneho postavenia, čím spôsobí úbytok pzdĺžnej magnetizácie.
2. Všetky protóny začnú vykonávať svoj precesný pohyb synchrónne, vo fázi. Ich magnetické momenty sa začnú sumovať i v smere kolomom na priebeh siločiar vnútorného magnetického poľa, čím dávajú vzniknúť tzv. príčinné magnetizácie. Dôležitým faktom je, že tieto dva vektory, ktoré nie sú orientované tým smerom, tiež sú na seba kolmé a taktiež navzájom nesplývajú a jeden v druhom sa ,,nestrácajú“. Čo sa stane s protónami vtedy, ak el. impulz prestane pôsobiť? Vráti sa do stavu pôvodného, ustáleného. Tento dej sa nazýva relaxácia.
Vektor pozdĺžnej tkáňovej magnetizácie postupne dostáva späť svoju pôvodnú veľkosť (tzv. longitudinálna, pozdĺžna relaxácia. Ak prestaneme protónom dodávať energiu v podobe el. vlnenia, tak nie je dôvod, aby ďalej ostávaly v energeticky náročnejšom antiparalélnom postavení. A čo sa stane s priečnou tkáňovou magnetizáciou? Ak teda prerušením el.