Väčšina pracovísk preto necháva pacientov najprv vyplniť a podpísať špeciálny dotazník, ktorého účelom je zistiť, či vyšetrovaná osoba:
- nemá implantovaný kadiostimulátor
- neprežila srdečný, cievní, mozgovú operáciu
- nemá v tele kovové predmety
- neprežila operácii stredného alebo vnútorného ucha, prípadne oka
- neprežila úraz, ktorý zanechal v tele kovové predmety
- nemá v oku cudzie kovové predmety
- nie je tehotná
- netrpí neprimeraným strachom z uzavretých priestorov(klaustrofibiou)

Prístrojové vybavenie

Obrovské množstvo signálov prichádzajúcich z rôznych tkání vyšetrovaného pacienta a odlišujúcich sa navzájom svojou frekvenciou a fázovým posuno, to je dôsledok každej vyšetrovacej MR sekvenice.
Riadiaci počítač je mozgom celého MR zariadenia, srdcom celej aparatúry je výkonný magnet v spojení s komplexom riadofrekvenčných cievok, ktoré majú rôznu veľkosť a tvar, a predovšetkým funkciu.
Magnetická rezonancia využíva tri rôzne typy MR magnetov:
-permanentných
-supravodivých
-odporových (elektormagnetov)
MR zariadenie sa skladá z:
1.Volumovej celotelovej cievky
2.Gradientovej cievky
3.Vyrovnávacej (shim) cievky
4.Hlavného supravodivého vinutia MR magnetu
5.Stieneného MR magnetu
6.Skrine MR scanneru
7.Vyšetrovacieho tunela (gantry)
8.Vysokofrekvenčného stienenia (Faradyova klietka)

Čo dodať na záver? Asi len to, že MR má v obore diagnostických zobrazovacích metód celkom nezastupiteľnú úlohu, je neoddiskutovateľným faktom. Tiež sa nedá pochybovať o tom, že sa táto doslova revolučná metóda bude vyvíjať ďalej a tiež, že sa bude zdokonaľovať.

Magnetická rezonancia znamenala zlom v možnostiag diagnostického zobrazovania. Ak sme ešte stále na začiatku poznania možností využitia tejto metódy už dnes sa dá povedať, že MR je v mnohých smeroch idálnou zobrazovacou technikou. Zatiaľ nie sú známe žiadne riziká tochto vyšetrenia a preto ho teda bez nebezpečia indikovať u tehotných i u detí. Moderne prístroje umožňujú stále rýchlejšie prevedenia vlastného vyšetrenia čo znižuje cenu vyšetrenia. MR sa tak postupne stáva zobrazovacím štandardom nie len pri zobrazení centrálneho nervévého systému, miechy, kĺbov a svalov, ale i pri vyšetrovaní srca, ciev a iné vyšetrenia. Veľké možnosti má pred sebou funkčné vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Celú škálu možností potom ponúka MR spektorskopia.

Samostatnou kapitoulou je vývoj kontrastných látok pre vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Prvé pokusy s využitím kontratných látok, ktoré menia obraz cievnych štruktúr a orgánov podobne ako pri vyštrení výpočetných tmografií vystriedal vývoj ďalších kategorií kontrastných látok, ktoré sú selektivne viazané na rôzne orgáni či dokonca typy buniek. Z magnetickej rezonancie sa tak postupne stáva samostatná metóda, ktorá v diagnostickom zobrazovaní znamenala snáď ešte väčší zlom než Rentgenov objav. Hlavným obmedzením tejto metódy je v súčasnej dobe predovšetkým cena prístroja a cena vlastného vyšetrenia. V budúcnosti možno môžeme očakávať vznik samostatného oboru, ktorý bude využivať magnetické rezonancie nie len v zobrazovaní pomerne veľkých patologických poškodení, ale tiež hodnotenie funkcií a čiností jednotlivých orgánov vo vyhľadávaní patologických buniek pri použití kontrastných látok, ktoré sa budú viazať na určité typy napríklad maligných buniek. Magnetická rezonancia bude významným pomocníkom pri mikrochirurgických výkonoch nie len v dutine brušnej, panvovej a v hrudníku, ale predovšetkým v mozgu.