Pupočníková krv môže byť odobraná aj pri pôrode sekciou a dokonca aj pri pôrode do vody.
Je dôležité množstvo odobratej pupočníkovej krvi – pretože v súčasnosti ešte nie sú v praxi metódy, ktoré by umožnili dodatočne zväčšiť množstvo buniek, preto je vlasne potrebné, aby bolo odobraté maximálne množstvo pupočníkovej krvi. Spôsob uchovávania pupočníkovej krvi
Transplantát je zmrazený a uskladnený pri teplote cca -196°C. Za normálnych tepelných podmienok v bunkách prebiehajú sústavne biochemické reakcie, rôzne molekuly vzájomne reagujú - zanikajú a vznikajú nové. Tieto procesy sa súhrne nazývajú metabolizmus bunky. Čím je metabolizmus rýchlejší, tým rýchlejšie bunky starnú. Chemické reakcie v bunke môžu prebiehať preto, že jednotlivé molekuly sa pohybujú v bunečnej tekutine, narážajú do seba a vzájomne reagujú. Tou tekutinou je voda. Keď voda v bunke zamrzne metabolizmus sa prakticky zastaví. Bunka však naďalej starne. Molekuly sa totiž naďalej relatívne rýchlo pohybujú pričom ich pohybová energia je stále relatívne vysoká a môže viesť k rozpadu zložitejších molekúl. Teplota je miera pohybovej energie molekúl. To znamená, že čím je nižšia teplota, tým pomalšie sa molekuly pohybujú. Absolútna nula je teplota pri ktorej molekuly nemajú žiadnu pohybovú energiu, teda sa nehýbu a je to teplota približne -273,15°C. To znamená, že pri nižšej teplote sa molekuly v bunkách rozpadajú pomalšie a pri teplote skoro -200°C je pravdepodobnosť ich rozpadu takmer nulová. Život v bunke sa prakticky zastavil a po celú dobu uskladnenia sa bunka takmer vôbec nemení. Preto aj po rozmrazení je vlastne tak stará ako v čase, keď bola zmrazená, hoci to bolo pred mnohými rokmi. Možná dĺžka uskladnenia pupočníkovej krvi
Keďže pupočníková krv sa zamrazuje iba od konca 80-tych rokov, nie je známy horný limit uskladnenia. V USA sú overené pupočníkové bunky po 15 rokoch skladovania, u nás máme bezpečne overené 9 rokov staré transplantáty bez známok akéhokoľvek zníženia ich kvality. Nepriame výskumy však jasne ukazujú, že tento čas prekračuje dobu ľudského života. V 60?tych rokoch boli už metódy zamrazenia biologického materiálu vo svete rozšírené. Existuje teda dostatok biologického materiálu, ktorý bol zamrazený pred 35 až 40 rokmi. Vedecké štúdie napr. na lymfocytoch ukázali, že tieto bunky nevykazujú žiadne funkčné zmeny napriek dlhej dobe uskladnenia a nízkej kvalite zmrazovacích metód v čase zamrazenia. Ďalšie štúdie priamo s pupočníkovou krvou porovnávali vzorky po niekoľko mesačnom uskladnení a po niekoľkoročnom uskladnení, pričom neboli v kvalite vzoriek pozorované žiadne rozdiely. To znamená, že ani niekoľkoročné uskladnenie nijako neovplyvnilo bunky.