Gény v Celere rozsekali na malé kusy metódou “shotgunning” (“strieľanie brokmi”), potom prečítali poradie nukleotidov jednotlivých kusov a poskladali ich pomocou počítačov podobne ako sa skladajú kusy v mozaikovaných hrách typu “puzzle”. Pod jeho vedením práca išla nesmierne rýchlo a Venter sabavedome vyhlásil, že ukončí sekvenciu ľudského genómu do roku 2001. Vzťah medzi Venterom a NIH nebol a dodnes nie je najlepší, ale je pravda, že konkurencia urýchlila prácu aj v akademických centrách. Nakoniec po zložitých rokovaniach, do ktorých musel zasahovať aj prezident Clinton, výsledok ohlásili na spoločnej tlačovej konferencii 26. júna 2000. Je možné diskutovať o tom, kto zo zainteresovaných má väčší podiel na tomto obrovskom úspechu, ale jedno je isté: Ľudstvo má už teraz k dispozícii obrovské množstvo informácií, ktoré behom krátkej doby môžu zmeniť medicínsku prax a umožniť včasnejšiu diagnostiku a úspešnejšiu liečbu väčšiny chorôb, ktoré nás trápia.Genóm je zmapovaný, čo teraz?Aké zmeny prinesie tento obrovský technologický úspech v najbližšej budúcnosti? Podľa vedcov, ktorí publikovali svoje názory v najdôležitejších vedeckých časopisov sveta (Nature a Science), biológia a tým postupne aj základný výskum v medicíne sa zmení z vedy chudobnej na údaje na vedu bohatú na informácie. Dostali sme sa k obrovskej hromade údajov, ale zatiaľ máme málo vedomostí. Problém je v komplexite systému. Až doteraz sme sa dívali na jednotlivé gény a na ich bielkovinové produkty jednotlivo, ale to je krajné zjednodušenie skutočnosti. Šokujúcim údajom pre mnohých bolo, že človek nemá 70 - 100 tisíc génov, ale len asi 30 tisíc. Pre porovnanie malý červ C. elegans má 20 tisíc génov a väčšina cicavcov toľko ako my. Naviac štruktúra a funkcia veľkej väčšiny génov zvierat je totožná s funkciou a štruktúrou analogických ľudských génov. Vysvetlenie rozdielu medzi nižšími a vyššími zvieratmi a medzi zvieratami a človekom spočíva práve v komplexite genómu. 30 000 génov je len o niečo viac ako 20 000, ale kombináciou zapnutých a vypnutých génov v jednom prípade vzniká 220 000, v druhom 230 000 možností. Ak uvažujeme o genóme ako o komplikovanej informačnej sieti, sme schopní pochopiť aj to, že napriek všetkým podobnostiam vo funkcii génov, biochémii a fyziológií predsa sa zásadne líšime od zvierat.Z uvedeného vyplýva, že behom niekoľkých rokov dôjde k obrovskému pokroku našich vedomostí o chorobách - zmení sa aj naše poňatie choroby. Aj v budúcnosti budeme hovoriť o lekárskej genetike (náuka o dedičných chorobách), ale oveľa viac o genomike. Na gény sa nebudeme dívať ako na možné príčiny pomerne zriedkavých chorôb, ale ako na informačné systémy riadiace každý prejav života (tab. č. 5).