Rôzne znaky sa dedia nezávisle od seba.Znenie Mendelových zákonov podľa dnešnej terminológie:Zákon o jednotnosti prvej generácie krížencovPo skrížení hrachu s červenými a bielymi kvetmi sa objavili rastliny s červenými kvetmi.Zákon o nerovnosti druhej generácie krížencovŠtvrtina potomkov rastlín s červenými kvetmi mala biele kvety.Zákon o voľnej kombinovateľnosti alelFarba kvetov sa dedí nezávisle od tvaru plodov.Chápanie chorôb v minulosti a v ére genomikyXIX. storočieDiagnóza sa určovala na základe príznakov chorobyCukor v moči = diabetes mellitusSmrť v diabetickej kómeXX. storočieDiagnóza sa určovala na základe príznakov choroby a na základe etiopatogenézy chorobyHyperglykémia a imunitným pochodom deštruované? bunky Langerhansovych ostrovčekov = diabetes mellitus prvého typuMožnosť suplementačnej liečby inzulínomXXI. storočieDiagnóza sa bude určovať na základe príznakov choroby, na základe údajov o mechanizmov na úrovni molekulovej biológie a na základe etiopatogenézy chorobyUrčité varianty génov pre bielkoviny, ktoré rozhodujú o prezentácii antigénov predisponujú jedinca k autoimunitnej reakcii proti ? bunkám Langerhansovych ostrovčekov. Spúšťačom autoimunitného pochodu môžu byť niektoré vírusové infekcie. Možnosť preventívneho zásahu! Gény a prostredieVýsledky projektu ľudského genómu sa v krátkej budúcnosti uplatnia v preventívnej medicíne (skupina chorôb “C”)Po objavení dvojitej špirály sa zdalo, že tajomstvo života je objasnené v tejto jednoduchej schéme. Základom delenia buniek, rozmnožovania jedincov a dedičnosti je replikácia DNA. Metabolizmus je riadený tým, že aktivované gény sú najprv prepísané (translácia) na RNA a potom na ribozómoch preložené (translácia) do reči bielkovín. Biochemické reakcie sú riadené týmito bielkovinami. Schéma platí aj dnes - problém je v tom, že život nemožno vysvetliť súčtom génov, ale ich nesmierne komplikovanou vzájomnou súhrou a vzťahom medzi génmi a ich prostredím.
(c) 2003 FINCLUB plus a.s.

Najvýznamnejší objav storočia, ak nie tisícročia
Väčšina vedcov zaň považuje objav štruktúry DNA Watsonom a Crickom v roku 1953, za ktorý dostali Nobelovu cenu v roku 1962. Objasnil ako sa gény množia, ako fungujú a z čoho sú zložené. Ohromujúci význam štruktúry DNA bol v tom, že všetko vyzeralo jednoducho a predsa tak krásne. Ako vyjadril Dawkins : „Na molekulárnej biológii v ére po Watsonovi a Crickovi je naozaj revolučné to, že sa stala digitálnou … strojový kód génov je záhadne počítačový.“
V súčasnosti genetický kód (pravidlo prepisu reči DNA do reči bielkovín) už poznáme, rovnako ako aj celý zápis DNA (genom) niektorých organizmov. Mimoriadny záujem verejnosti, vedeckých ale aj politických kruhov vyvolalo minulý rok určenie genomu človeka.
Až doteraz boli ľudské gény takmer naprostým tajomstvom. Sme prvou generáciou, ktorá toto tajomstvo odhalila. Stojíme na začiatku nových odpovedí, ale aj nových otázok.
J. D.