Watson v rozhovore pri udelení čestného doktorátu Karlovej univerzity v Karolíne v máji 1998 na otázku: „Ako prispeje k pochopeniu všeobecných biologických zákonitostí napríklad štúdium ľudského genomu?“ odpovedal: „Projekt sekvenovania ľudského genomu nám poskytne niečo ako knihu návodov, ale ešte to dá kus práce – neznamená to totiž, že tú knihu budeme vedieť čítať. Zatiaľ vieme čiastočne preložiť jej jazyk, budúcim cieľom je vedieť tento jazyk preložiť úplne. A potom ešte dlho potrvá, kým úplne pochopíme, čo tieto návody hovoria. Neviem ako dlho, ale v budúcom storočí tejto knihe ešte úplne rozumieť nebudeme. Potrebujeme aspoň sto rokov, aby sme pochopili, prečo naša kniha vyzerá tak, ako vyzerá.“

Ľudský génom je samostatný životopis v jazyku, ktorý by sme mohli nazvať „genetičtinou“. 26. jún 2000 dostal prezývku „deň G“, pretože v tento deň oznámili vedci svetu, že práve „nahrubo prečítali“ ľudskú dedičnú informáciu. Od tohto okamihu sa rozbehli na plné obrátky i práce na hodnotení prečítanej genetickej informácie. Najvýkonnejšie počítače „nakŕmené“ obrovskými dávkami dát hľadali pomocou špeciálnych počítačových programov jednotlivé gény a ďalšie zaujímavé úseky dedičnej informácie. Úlohou nasledujúcich týždňov a mesiacov bolo pochopiť základy „reči“, ktorou „rozpráva“ naša dedičná informácia. Vo februári 2001 boli zverejnené prvé „náhľady“ do ľudského genomu. Bol to pohľad plný prekvapení. Kniha má miliardu slov, je dlhšia ako 5000 zväzkov o veľkosti bežnej knihy alebo rovnako dlhá ako 800 biblií.
Keby bol genom čítaný rýchlosťou jedno slovo za sekundu osem hodín denne, trvalo by to 100 rokov.
Keby bol ľudský genom zapísaný spôsobom - jedno písmeno na jeden milimeter, text by bol taký dlhý ako rieka Dunaj.
Je to gigantický dokument, obrovská kniha, predpis nesmiernej dĺžky a pritom sa vojde do vnútra mikroskopického jadra maličkej bunky, ktorá je oveľa menšia ako špendlíková hlavička.