Tento motýľ bol tiež zavlečený z Európy do Spojených štátov.
Niektoré druhy mníšok: mníška vŕbová, mníška veľkohlavá, mníška obyčajná, mníška zlatoritka



3.4.1 Mníška zlatoritka ( Euproctis chrysorhoea ) patrí do čeľade mníškovitých podobne ako mníška veľkohlavá ( Lymantria dispar ). Húsenice žijú na rôznych stromoch a kríkoch, napr. na jabloniach, duboch, čerešniach, neožierajú však vždy zelené kríky. Majú na chrbte jemné ostré štetinky, v ktorých je dráždivý jed. Prezimujú v hniezdach zhotovených z niekoľkých listov a pripevnených hodvábnymi vláknami na konáriky. V jednom hniezde nájdeme až 500 drobných húseníc. Na jar, len čo vyrastie lístie, začnú ho húsenice žrať. Dorastené húsenice sú asi 4 cm dlhé. Dospelé motýle sa vyliahnu z kukiel asi o dva týždne a hneď po párení kladie samička 200-400 vajíčok, ktoré pripevňuje na spodnú stranu listov. Až neskoro v lete sa z vajíčok vyliahnu húsenice. 3.5 Moľovité ( Tinaeidae )
Sa živia ako húsenice tkaninami vyrobenými z materiálu živočíšneho pôvodu ( vlna, plsť,...) a kožušinami. Žerú však aj rybiu múčku, mŕtvy hmyz, štetiny a perie. Najčastejšie poškodzujú materiál uskladnený dlhšie bez prekladania a vetrania, najmä ak je na suchom, teplom a tmavom mieste.
Dospelé mole sú v tomto smere neškodné, lebo prijímajú len tekutú stravu napríklad šťavu z rastlín. V rozpätí nemávajú ich krídla zvyčajne viac ako 12 mm a prevládajú na nich matné hnedasté farby. Samičky kladú vajíčka do tkanín, ktoré potom slúžia larvám na potravu. Asi o týždeň sa z vajíčok vyliahnu veľmi čulé larvy, ktoré hneď začnú žrať. Dorastené larvy sú dlhé asi 7 mm. Celý vývin niektorých druhov trvá iba dva mesiace, hoci pri iných sa pretiahne aj cez štyri roky.
Larvy mole šatovej ( Tineola bisselliella )vyžierajú v tkaninách chodbičky a vystielajú ich hodvábovitým pletivom. Larvy mole kožušinovej ( Tinea pellionella ) si pripravujú okrúhle puzdrá, v ktorých žijú a ktoré nosia na sebe pri pohybe po tkanine alebo kožušine.
Tkaniny z umelých vlákien ( umelý hodváb, silón ), prípadne tkaniny z rastlinných vlákien ( bavlnené, ľanové ) poškodzujú mole len zriedka.


3.6 Morovité
3.6.1 Mora putovná ( Leucania unipuncta ) patrí do čeľade morovitých ( Noctuidae ) a bežne sa vyskytuje v Severnej Amerike, a to v oblastiach na východ od Skalistých hôr.
Samičky kladú až 500 vajíčok v jednom zhrku a umiestňujú ich nízko na listy rozmanitých rastlín, neraz hospodársky významných. Len čo sa z vajíčok vyliahnu húsenice, začnú hneď žrať. Húsenice mory putovnej sa pri hľadaní potravy často vo veľkých množstvách sťahujú z jednej oblasti do druhej. Pri takýchto nájazdoch vedia zničiť vegetáciu aj na rozlohe niekoľkých kilometrov.